Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou obéznych pacientov sú až o 30 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou. Upozornili na to odborníci zo Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) a Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED. Tento problém sa pritom týka značného počtu ľudí. Jeden zo štyroch dospelých Slovákov a jedna zo štyroch dospelých Sloveniek má obezitu.
Epidémia obezity
Podľa slovenských pediatrov má zároveň až 32,5 % obéznych detí prítomnosť metabolického syndrómu, teda súčasný výskyt viacerých srdcovo-cievnych alebo kardiometabolických rizikových faktorov.
Za obezitu pritom nemôže genetika. Epidémia obezity je totiž otázkou niekoľkých posledných dekád a za tak krátke obdobie sa významné posuny v našej genetike neodohrali.
„To, čo sa dramaticky zmenilo, je práve náš životný štýl, ktorý charakterizuje výrazné zvýšenie dostupnosti a konzumácie kaloricky bohatej potravy, sedavý spôsob života, poruchy spánku a stres. Pri konfrontácii s takýmito podmienkami má potenciál zvýšiť svoju telesnú hmotnosť väčšina populácie, či už detí alebo dospelých,” vysvetlila profesorka a doktorka zo SOA a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Barbara Ukropcová.
Zmena stravovacích návykov a pohyb
Aby bola liečba pacienta s obezitou úspešná, je podľa Ukropcovej potrebná jeho motivácia, ochota spolupracovať a investovať do zmeny životného štýlu čas a energiu. „Redukcia hmotnosti môže byť úspešná relatívne rýchlo, ale pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami stravovacích a pohybových návykov, šanca na jej dlhodobé udržanie je nízka,” doplnila doktorka.
Pacient by mal byť okrem iného vzdelávaný v oblasti výživy, pohybovej aktivity, ale aj obezity a jej zdravotných následkov. Rozhovor s pacientom s obezitou by mal v rámci preventívnych prehliadok začať už jeho praktický lekár.
Odborníci boli v otázke manažmentu obezity doposiaľ zameraní na riešenie ochorení súvisiacich s obezitou ako cukrovka či hypertenzia. Napriek tomu, že v súčasnosti obezitu považujeme za chronické ochorenie, jej liečba nie je hradená zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Liečbu predpisuje lekár, no pacient si ju hradí sám.
„Výkony bariatrickej či metabolickej chirurgie, aj keď sú uhrádzané zo zdrojov verejného poistenia, sú vo výraznej miere limitované rozpočtom nemocníc. Účinná moderná farmakoterapia spolu s chirurgickou liečbou vedie nielen k významnému zlepšeniu až remisii diabetu druhého typu, ale aj k poklesu kardiovaskulárnych rizikových faktorov a očakávame od nej aj pokles kardiovaskulárnej a celkovej mortality,” uzatvorila prezidentka SOA a špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy z Biomedicínskeho centra SAV Ľubomíra Fábryová.
