„Národné centrum zdravotníckych informácií a celkovo ich systém je pre mňa asi najväčším sklamaním počas takmer dvoch rokov vo funkcii,“ povedal minister zdravotníctva Vladimír Legvarský.
V rozhovore pre portál SITA Zdravotníctvo sa vyjadril aj k vyjednávaniam s lekárskymi odborármi, k nastaveniu rozpočtu pre zdravotníctvo, k zadlžovaniu nemocníc, či k stabilizačnému príspevku pre zdravotníkov.
Šéf rezortu zdravotníctva tiež tvrdí, že zvýšením počtu medikov zo Slovenska študujúcich na slovenských lekárskych fakultách úroveň študentov neklesne.
Ako by ste zhodnotili končiaci sa rok z pohľadu vášho rezortu? Čo sa vám podarilo viac, čo menej a čo sa vám možno nepodarilo?
Pozitívnych vecí sa nám podarilo viac. Začali sme s reformou siete nemocníc. Táto reforma potrvá dlhšie, ale naštartovali sme ju.
Parlament prijal novelu zákona o liekoch. Vďaka nej prišli na trh inovatívne lieky, oproti minulým rokom počet inovatívnych liekov na Slovensku vzrástol v stovkách percent. Takisto sme spustili dva veľké projekty z plánu obnovy, ktoré sa týkajú nemocníc. Začali sme aj s reformou ambulantnej siete. Spomenul by som aj projekt z plánu obnovy, týkajúci sa duševného zdravia.
To, čo spoločnosť traumatizovalo, boli vyjednávania s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Aktivity lekárskych odborárov vyústili do podávaní výpovedí. Myslím, že toto sme mohli zvládnuť lepšie. Nemuseli sme dospieť do štádia, keď lekári už podali výpovede a vyriešili sme to až deň pred skončením výpovedných lehôt. Pozitívom je však zvýšenie platov všetkých zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
Dofinancovanie ambulantného sektora bude určite potrebné a aj s tým do istej miery rátame v rezervách, ktoré sú na budúci rok rozpočtované.
Spoločne s premiérom ste so zástupcami Lekárskeho odborového združenia podpísali na konci novembra memorandum o zlepšení systému zdravotníctva. Koľko z bodov memoranda je už splnených, koľko bodov sa má splniť v budúcom roku a koľko bodov až v ďalších rokoch?
Prijali sme novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorou sa zvýšia platy lekárov. Takisto parlament prijal, aby sa od dane z príjmov oslobodili nepeňažné plnenia súvisiace so sústavným vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov.
Plnenie ostatných požiadaviek si vyžaduje nejaký čas. Pôjde o nastavenie vzdelávania, zmeny v jednotlivých študijných odboroch, spustenie DRG (spôsob úhrady poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre nemocnice).
Siedmy bod v memorande hovorí o tom, že sa nebudú zatvárať oddelenia nemocníc, ak na to iné nemocnice nebudú pripravené. Keď sme si s odborármi vysvetlili dikciu zákona, tak pochopili, že nič také sa diať nebude. Túto požiadavku tak považujem za splnenú.
Dlhší čas bude trvať plnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú vzdelávania. Je však v záujme celého štátu, aby zdravotníctvo fungovalo a aby sme mali dostatok kvalitného personálu.
Zdravotnícke komory, asociácie a združenia vyzvali poslancov, aby v rozpočte na budúci rok schválili platbu za poistencov štátu na úrovni 4,5 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Bude podľa vás suma vyčlenená pre zdravotníctvo na budúci rok dostatočná, aj vzhľadom na rekordnú infláciu na Slovensku? Nebude počas budúceho roka potrebné sektor opätovne dofinancovať?
Platba za poistencov štátu je iba jeden zo spôsobov, ako dostať peniaze do rozpočtu. Spôsobov je však viac. Navrhovali sme, aby sa financie pre zdravotníctvo stanovili percentom z hrubého domáceho produktu (HDP). To sa nám však nepodarilo presadiť.
Ďalšia možnosť je stanovenie platby za poistenca štátu. Ja sa skôr prikláňam k stanoveniu percenta z HDP, pretože na základe makroprogóz bude lepšie predikovateľné, aké finančné prostriedky zdravotníctvo dostane. Keď budeme mať budúci rok predbežné dáta z DRG, tak všetky indikátory už teraz jasne ukazujú, že systém je podfinancovaný. Kvôli tomu sa potom zadlžujú nemocnice.
Keď vyzývajú mňa, aby som zvýšil platbu za poistencov štátu, tak len ja sám ju zvýšiť nemôžem. Bol by som rád, keby sa to stalo, ale k tomu treba vôľu ministra financií. V súčasnej situácii, keď tu máme viaceré krízy, to také jednoduché nebude. V rozpočte na budúci rok sú však dve rezervy a pokiaľ nájdeme argumenty zo strany ambulantného sektora a ďalších sektorov, že ich treba dofinancovať, tak verím tomu, že s tým nebude problém.
Napríklad ambulantný sektor žiada navyše 550 až 600 miliónov eur, čo však nie je reálne. Musíme si povedať, kam pôjdu dodatočné peniaze a na aký účel. Je totiž rozdiel vo financovaní napríklad všeobecnej ambulancie pre dospelých a pediatrickej ambulancie. Musíme si to zanalyzovať.
Ak budeme mať o jeden až dva roky údaje z DRG, budeme vedieť, koľko výkonov, zákrokov a vyšetrení sa vykonáva. Rozpočet potom budeme vedieť zostaviť tak, že sektor bude vopred informovaný o tom, aké finančné prostriedky dostane. Systém musí byť predikovateľný. Či sa financie pre zdravotníctvo určia platbou za poistencov štátu alebo percentom z HDP, to je už len technické riešenie.
Nemuseli sme dospieť do štádia, keď lekári už podali výpovede a vyriešili sme to až deň pred skončením výpovedných lehôt.
V budúcom roku však riziko nedofinacovania zdravotníctva stále zostáva.
Áno. V rezervách na budúci rok však máme 740 miliónov eur, a to by teoreticky malo stačiť.
Vráťme sa ešte k ambulantnému sektoru. Zväz ambulantných poskytovateľov požaduje, aby ste sektor v budúcom roku dofinancovali sumou minimálne 300 miliónov eur. Aký máte postoj k tejto ich požiadavke?
Ich prvotné požiadavky boli na úrovni cez 500 miliónov eur. Rokovali sme s nimi aj za účasti poisťovní. Samozrejme, že táto požiadavka asi nie je reálna. Ich požiadavky sú však oprávnené, musíme ich zanalyzovať a nájsť prijateľný kompromis pre všetkých.
Dofinancovanie ambulantného sektora bude určite potrebné a aj s tým do istej miery rátame v rezervách, ktoré sú na budúci rok rozpočtované. Jedna z tých rezerv je na dofinancovanie ambulantného sektora. Uvidíme, aká časť z tejto rezervy sa pre ambulantný sektor použije.
Problém v našich zariadeniach je preto, že personál ide do Českej republiky, kde je sektor dostatočné financovaný. V Čechách majú pritom zdravotné sestry a lekári tabuľkovo nižšie platy ako u nás, ale keďže sektor je tam dofinancovaný, majú iné možnosti dofinancovať personál.
Parlament schválil zvýšenie platových koeficientov nemocničných lekárov od začiatku budúceho roka. Vzhľadom na nárast personálnych nákladov nemocníc nehrozí, že sa budú nemocnice ešte viac zadlžovať?
Nie, lebo na zvýšenie platov finančné prostriedky sú, už boli rozpočtované. Toto by nemal byť problém. Problém zadlžovania nemocníc je v tom, že 80 až 90 percent svojich príjmov dávajú na personál a len veľmi malú časť na investície a rozvoj. Potom nemocnice neskoro platia za faktúry a zadlžujú sa. Toto bola tiež jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia, tá prvá, ktorá je asi najdôležitejšia, a to dofinancovanie.
S tým potom úzko súvisí aj udržanie personálu a jeho motivácia. Ak bude dobre nastavený systém DRG, platby budú pokrývať všetky náklady nemocníc a zostane im nejaká suma aj na rozvoj. Štatutár nemocnice bude mať dostatočné možnosti na to, aby zaplatil všetky platby nemocnice a personál a zostal mu ešte rozpočet na investície do budov a prístrojového vybavenia alebo na vyššiu motiváciu personálu.
Ak mu chýba lekár či dve sestry, tak im môže dať napríklad náborový príspevok. Každý štatutár nemocnice na Slovensku bude v rámci svojho regiónu vedieť, aký personál potrebuje, aká je úroveň platov v regióne a čo ľudí bude motivovať, aby v nemocnici zostali.
Problém v našich zariadeniach je preto, že personál ide do Českej republiky, kde je sektor dostatočné financovaný. V Čechách majú pritom zdravotné sestry a lekári tabuľkovo nižšie platy ako u nás, ale keďže sektor je tam dofinancovaný, majú iné možnosti dofinancovať personál.
Ak dofinancujeme sektor, umožní nám to udržať si sestry. Sestra bude mať porovnateľný plat ako napríklad v Českej republike a mala by mať aj lepšie pracovné podmienky, na čo budú slúžiť investície do nemocníc.
Vláda schválila stabilizačný príspevok pre zdravotníckych pracovníkov a ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ambulantný sektor a Asociácia dopravnej zdravotnej služby vás kritizujú za to, že ich zamestnancom ste takýto príspevok nepriznali a vyzývajú vládu, aby svoje rozhodnutie zmenila. Aká je vaša reakcia na ich kritiku?
Tých zdravotníckych pracovníkov, ktorých vieme podchytiť aktuálne platným zákonom, odmeníme. Stabilizačný príspevok sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Dopravná zdravotná služba nie je ústavná zdravotná starostlivosť. Takisto sa ozývajú operátori na operačnom stredisku záchrannej služby. Uvidíme ešte, ako sa to so stabilizačným príspevkom bude vyvíjať. Treba ešte prijať ďalšiu legislatívu, aby finančných prostriedkov zostalo zdravotníkom viac.
Dopravné zdravotné služby sú väčšinou súkromné firmy. Pokiaľ pôsobia v nemocniciach a zdravotník má na to vzdelanie, či už sanitárske, sesterské alebo iné, tak bude mať nárok na stabilizačný príplatok. Ak je to však súkromná firma, tak súkromnej firme nevieme dať peniaze.
Budeme sa snažiť ešte riešiť operátorov na linkách, ale takisto, tí, ktorí majú úväzky na záchrannej službe, tak budú prijímateľmi tohto príspevku. Viem, že sa môže ozvať veľa ďalších ľudí v pracujúcich v zdravotníctve.
Popri tých 40-tisícoch osôb s nárokom na stabilizačný príspevok sa nájdu ľudia, ktorí pracujú v nemocnici ako pomocné pracovné sily a nemajú sanitárske vzdelanie, tak títo, bohužiaľ, nebudú môcť dostať príspevok. Zákon jasne hovorí o tom, kto je zdravotnícky pracovník.
Zdravotníctvo na Slovensku trápi úbytok zdravotných sestier. Aké opatrenia pripravujete na riešenie tohto problému?
Ak dofinancujeme sektor, umožní nám to udržať si sestry. Sestra bude mať porovnateľný plat ako napríklad v Českej republike a mala by mať aj lepšie pracovné podmienky, na čo budú slúžiť investície do nemocníc.
Pracujeme na materiáli o stabilizácii zdravotníckeho personálu, z čoho sestry budú asi najvážnejší problém. Dá sa na to ísť dvomi spôsobmi, jedným z nich je zvýšenie platov zdravotných sestier, a to sa už aj stalo. Keď sa dofinancuje sektor a riaditeľ nemocnice identifikuje, že má problém so sestrami, tak bude mať dostatok peňazí na to, aby si ich našiel a zaplatil. Veľa našich sestier pracuje v Rakúsku, v Českej republike, či Nemecku. Zdravotných sestier produkujeme dostatok, v tomto problém nie je.
Určite bude potrebné zmeniť aj normatívy. Podľa môjho názoru máme v súčasnosti priveľa vysokokvalifikovaných zdravotných sestier. Produkujeme vysokoškolsky vzdelané sestry vo veľkých počtoch, ktoré sú pripravované rámci špecializačného štúdia na odborné pozície. Skôr by som razil cestu, aby sme mali menej vysokokvalifikovaných sestier a viac ďalšieho personálu, ako sú sanitári, praktické sestry, ktorí by vykonávali bežnú prácu. Plytváme totiž vysokokvalifikovaným personálom na bežné činnosti.
Normatívy musíme zmeniť tak, aby na oddelení bolo menej vysokokvalifikovaných sestier, viac praktických sestier a viac sanitárov, aby bežné činnosti, ktoré nepotrebujú vysokú kvalifikáciu, mohol robiť niekto iný. K tomu sa už menia aj kompetencie, začali sme praktickou sestrou.
Na maximum musíme zvýšiť počet sestier, ktoré produkujú školy, to je záležitosť vyšších územných celkov. Otvorili sa ďalšie triedy, kapacita škôl sa zvýšila o niekoľko stoviek, ktoré by mali o štyri roky vyprodukovať viac praktických sestier. Je to beh na dlhú trať.
Ak sa za dva roky dofinancuje sektor cestou DRG, aj štatutári nemocníc budú mať dostatočné nástroje na to, aby personál našli alebo sa na Slovensko vrátil z iných krajín. No a takisto nebudeme vyžadovať najvyššiu kvalifikáciu pre všetky sestry. Na bežnom oddelení nemusí byť päť vysokokvalifikovaných sestier, stačia možno dve na manažérskych pozíciách a zvyšok práce bude robiť viac menej kvalifikovaného personálu.
V budúcom roku sa chcem sústrediť práve na digitalizáciu zdravotníctva. Dáta potrebujeme, bez toho sa nedá fungovať a momentálne ich musíme zháňať cez poisťovne.
Na naše lekárske fakulty sa má prijímať viac študentov medicíny zo Slovenska. Neobávate sa toho, že to môže znížiť úroveň medikov?
Bude sa prijímať viac slovenských študentov na úkor zahraničných. Nemyslím si to, a to z jednoduchého dôvodu. Pozrime sa do Českej republiky, koľko Slovákov tam študuje medicínu. Pokiaľ naše fakulty príjmu o 100 alebo 200 študentov medicíny viac zo Slovenska, môžu to byť práve tí, ktorí študujú medicínu v zahraničí.
Môže ísť o študentov, ktorí si podali prihlášku aj na lekársku fakultu na Slovensku, aj v Čechách a na Slovensku ich nevzali, ale v Čechách áno. Bude teda väčší priestor na to, aby týchto študentov prijali na lekárske fakulty na Slovensku. V tomto vôbec nemám žiadne obavy.
Aký posun očakávate v budúcom roku pri výstavbe nových nemocníc v plánu obnovy? Útvar hodnoty za peniaze vás upozorňuje, aby ste zrýchlili prípravu projektu nemocnice v Martine, inak môže byť ohrozené čerpanie financií z plánu obnovy.
Budem to konzultovať s tímom v Martine a budem sa ich pýtať na to, či je tam nejaký problém. Stretávame sa v pravidelných intervaloch raz za dva týždne. Zatiaľ mi žiadny problém neavizovali. Opačne, pred dvomi týždňami som mal informáciu, že niektoré veci sa už aj urobili skôr, ako sa mali. Čo sa týka Bratislavy, s projektovým tímom sa stretávam každý týždeň, zatiaľ sa tam žiadny problém nevyskytol.
Najvyšší kontrolný úrad SR kritizuje Ministerstvo zdravotníctva SR za stav elektronizácie zdravotníctva. Podľa národných kontrolórov sa v malej miere využíva systém eZdravie, systém DRG sa uplatňuje len na dobrovoľnej báze a zdravotnícke dáta sa málo analyzujú. V tomto má teda rezort zdravotníctva veľké rezervy.
Rezervy v elektronizácii máme obrovské. NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií) a celkovo ich systém je pre mňa asi najväčším sklamaním počas takmer dvoch rokov vo funkcii.
Zmeny sa dejú veľmi ťažko, je v tom obrovská byrokracia. Stretol som sa s českým šéfom obdobnej inštitúcie v Čechách, ako je na Slovensku NCZI. Hovoril mi, že my sme boli pre nich pred pár rokmi vzorom a dnes nás veľmi predbehli.
S riaditeľom NCZI Petrom Lukáčom problémy intenzívne riešime, ale nie som s tým spokojný. V budúcom roku sa chcem sústrediť práve na digitalizáciu zdravotníctva. Dáta potrebujeme, bez toho sa nedá fungovať a momentálne ich musíme zháňať cez poisťovne.
Celý problém je aj v tom, že eZdravie funguje na dobrovoľnej báze. Pokiaľ lekár eZdravie využívať nechce, tak ho nevyužíva, a to musíme zmeniť. Je to veľmi komplikované, je veľa registrov a údajov, ktoré lekár musí vypĺňať, až ho to prestane baviť a skončí s tým.
Systém musíme preorganizovať tak, že stačí jeden údaj a dosť. Vykázať jeden údaj a potom už ho používať na všetky úkony, nie opakovane zahlcovať lekárov požiadavkami na vypisovanie tabuliek a dodávanie údajov. Takto to musí byť nastavené. Dúfam, že to spustíme budúci rok.
Zdravotné poisťovne sú v elektronizácii výrazne vpredu a trocha sa aj divím kolegom z NCZI, prečo nevyužívajú ich systémy. Napríklad eRecept ako produkt vytvorený poisťovňou funguje, je veľmi úspešný a nie je dôvod, aby to isté nemohlo fungovať pri eObjednaní.
Musím povedať aj do vlastných radov, že občas sa stretávam aj s odporom odbornej verejnosti alebo konkrétnych ľudí v nemocniciach. Je to však spôsobené tým, že stále sú nové požiadavky a stále sa vypisuje niečo nové. Treba zaviesť český systém – raz a dosť.
Normatívy musíme zmeniť tak, aby na oddelení bolo menej vysokokvalifikovaných sestier, viac praktických sestier a viac sanitárov, aby bežné činnosti, ktoré nepotrebujú vysokú kvalifikáciu, mohol robiť niekto iný. K tomu sa už menia aj kompetencie, začali sme praktickou sestrou.
Aká je aktuálna situácia s otvorením detenčného ústavu v Hronovciach?
Detenčný ústav je skolaudovaný, povolenie na činnosť vydá ministerstvo v najbližších dňoch. Vo štvrtok sme detenčný ústav otvorili a prvého umiestneného očakávame od 1. marca budúceho roka, nakoľko súdy najprv musia určiť, kto do tohto centra pôjde.
Na Slovensku otvorili po dlhých rokoch prvý detenčný ústav pre psychicky chorých väzňov (video+foto)
Takáto možnosť v zákone pôvodne nebola, bola nariadená ochranná liečba a takíto ľudia boli potom umiestnení vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Novela Trestného zákona je však už zmenená, aj ďalšie súvisiace predpisy. Pokiaľ bude mať osoba zodpovedajúcu diagnózu a odborník to navrhne, tak bude umiestnená v rámci výkonu väzby v detenčnom ústave.
Od 1. marca budúceho roka budeme schopní sem umiestniť 20 osôb, o nejaký mesiac až dva ďalších 20 a do konca budúceho roka by mala byť kapacita 75 umiestnených naplnená.
Personálny stav detenčného ústavu je už naplnený?
Naplnenie personálu súvisí aj s ministerstvom spravodlivosti a Zborom väzenskej a justičnej stráže, ktorí tam potrebujú tiež mať svojich zamestnancov.
Prvý otvorený detenčný ústav v Českej republike nemal žiadneho umiestneného 1,5 roka po otvorení. To, ako rýchlo prebehne celý proces na súdoch a klient je v ústave umiestnený, je otázka na justíciu, nie na zdravotníctvo.
Nepredpokladáme, že by súdy rozhodovali tak rýchlo, aby sa ústav výrazne naplnil počas jedného mesiaca. Prvých 20 umiestnených od 1. marca sa naplní možno do konca budúceho roka.
Aké ciele si dávate do budúceho roka, čo rezort zdravotníctva čaká v roku 2023?
Čaká na nás pokračovanie všetkých reforiem, teda reformy nemocníc, ambulantného sektora, liekovej politiky, aj plánu obnovy, toto sú hlavné ciele.
Osobne sa zameriam na digitalizáciu zdravotníctva. To bude pre mňa hlavný cieľ. V úvode budúceho roka budeme bilancovať projekty z plánu obnovy. Jednu výzvu sme už vyhlásili a ďalšiu výzvu na menšie projekty vyhlásime do konca tohto roka. Následne sa budú podpisovať zmluvy. Verím tomu, že občania už reálne uvidia, že sa nemocnice stavajú a rekonštruujú.
Ďalšia výzva pôjde na prístrojové vybavenie, vďaka čomu budeme mať do konca budúceho roka zopár moderných prístrojov.
