Viac ako dve tretiny firiem na Slovensku nemajú aktualizovaný alebo dokonca žiadny krízový plán, ktorým by sa mali riadiť počas koronakrízy. V tlačovej správe to tvrdí Pracovná zdravotná služba ProCare, ktorá sa stará o vyše tisícku firiem.
Zatvorené oddelenia a dlhšie čakačky. Čo nás podľa analytikov čaká počas druhej vlny pandémie?
Podľa pracovnej zdravotnej služby mnohé firmy nemajú aktualizované svoje krízové plány, napriek tomu, že ich Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vyzval, aby tak urobili.
Nemocnica Bory by mala zvládnuť pandémiu COVID-19 aj veľký nápor pacientov
„Krízový plán aj so súborom protiepidemických opatrení by mala mať vypracovaný každá firma, ktorá prevádzkuje priestory, kde sa zdržiavajú zamestnanci.
Obzvlášť by sa to malo týkať strategických prevádzok, ktoré sú z hľadiska fungovania spoločnosti veľmi dôležité, napríklad potravinárske prevádzky, zdravotníctvo a lekárne, elektrárne, telekomunikácie a pošty, vodohospodárske prevádzky, doprava či finančný sektor,“ vysvetľuje Ladislav Horváth, riaditeľ Pracovnej zdravotnej služby ProCare, ktorá firmám pomáha vytvárať krízové plány a implementovať do nich aktuálne nariadenia.
Záujem zo strany firiem je nízky
Záujem o vytvorenie, resp. aktualizáciu krízových plánov síce podľa neho existuje od začiatku epidémie, je však veľmi nízky.
„Krízový plán stále nemajú odhadom vyše dve tretiny slovenských firiem. Napríklad na západnom Slovensku spomedzi viac ako 500 firiem, o ktoré sa v tomto regióne staráme, sme túto tému aktívne riešili len s rádovo desiatkami,“ podotýka Horváth.
Zákonná povinnosť
Aj podľa Patrície Dudekovej z pracovnej zdravotnej služby Edumio nemá významná časť zamestnávateľov zabezpečené profesionálne pracovno-zdravotné alebo bezpečnostno-technické služby.
„Tieto odborné služby majú zákonom dané. Cieľom je, aby so zamestnávateľmi spolupracovali odborníci na tieto oblasti a usmerňovali ich, čím vo významnej miere prispievajú k osvete a správnej aplikačnej praxi, napríklad aj v prípade protiepidemických opatrení,“ vysvetľuje.
Ako však dodáva, klienti spoločnosti Edumio sú zodpovední a plnia si povinnosti v oblasti ochrany zdravia zamestnancov či osôb, s ktorými môžu prísť zamestnanci do kontaktu.
Najvyšší čas na aktualizáciu krízového plánu
Firmy by mali mať v krízových plánoch definovaný celý súbor povinných aktuálnych protiepidemických opatrení, ktoré vydal ÚVZ, objasňuje Pracovná zdravotná služba ProCare.
Pripravuje ministerstvo nový model šírenia koronavírusu? Situáciu komplikujú superšíritelia
Patrí medzi ne napríklad obmedzenie stretávania sa pracovníkov, dodržiavanie pravidiel po príchode zamestnancov zo zahraničia, zredukovanie používania spoločných zariadení vrátane cestovania výťahom, preferovanie prirodzeného vetrania pred klimatizáciou či nariadenie práce z domu.
Priestor na izoláciu nakazeného
Stanoviť v krízovom pláne firmy majú aj priestor, kde by bolo možné izolovať potenciálne infikovanú osobu.
„V krízovom pláne si teda firma definuje aj presný postup, ktorým sa má riadiť v prípade výskytu ochorenia COVID-19 u zamestnanca. Plán popisuje zmeny v organizácii práce, ktoré by v súvislosti s pandémiou vo firme mali nastať – napríklad úpravu výrobného procesu či zmeny v režime pracovných ciest alebo pracovných stretnutí,“ opisuje Horváth.
Chrípku sme na Slovensku takmer vyhladili. Vďaka opatreniam proti koronavírusu
Dodáva, že plán určuje i členov krízového tímu, stanovuje, ako najúčinnejšie dezinfikovať pracovné prostredie či popisuje zmeny v posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon práce.
Slováci už vedia, koľkí majú protilátky na COVID-19. Podľa Krčméryho sme v polovici druhej vlny
„Krízový plán je živý dokument, ktorý ak si firma v minulosti zriadila, povedzme v apríli po prepuknutí pandémie, teraz je na mieste ho znova otvoriť a zvážiť jeho aktualizáciu v súlade s platnými nariadeniami, vzhľadom na súčasnú zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu a nariadenia tretích strán. Napríklad v prípade, ak firma vysiela svojich zamestnancov do zahraničia, jej krízový plán zohľadňuje aj aktuálne úpravy v danej krajine,“ radí odborník.
Systém, ktorý firmám pomôže krízu prežiť
V krízovom pláne si zároveň firmy v súčinnosti s pracovnou zdravotnou službou nastavia systém, ktorý im pomôže prekonať súčasné obdobie s čo najmenšími ekonomickými dôsledkami a udržať svoju prevádzkyschopnosť.
Návšteva zubára počas druhej vlny koronavírusu. Budeme za ošetrenie doplácať viac?
„Viaceré slovenské firmy boli a niektoré stále sú vystavené dokonca až existenčnej hrozbe. Firma, ktorá krízový plán prijala, presne vie, čo robiť v náhlej či dlhotrvajúcej zdravie ohrozujúcej situácii, reaguje rýchlo, efektívne a minimalizuje svoje finančné straty, pričom zachováva ochranu zdravia zamestnancov. Krízový plán teda má význam pre všetky firmy bez ohľadu na ich veľkosť či zameranie a odráža všetky ich špecifiká,“ dodáva Horváth.
Spresňuje, že vytvoriť úplne nový krízový plán trvá vzhľadom na veľkosť firmy spravidla dva až štyri týždne a je výsledkom úzkej spolupráce verejných zdravotníkov a lekárov pracovnej zdravotnej služby a danej spoločnosti.