Kríza plodnosti u mužov: Podľa medzinárodného tímu vedcov ľudstvo ešte nie je stratené

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
tehotenstvo
Foto: Shutterstock

Viaceré štúdie aj skúsenosti z posledných rokov hovoria, že zachovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva je ohrozené. Problémom majú by mužské spermie, ktoré najmä kvôli životnému prostrediu či životnému štýlu nie sú to, čo kedysi.

Jedným z výskumov, o ktorý sa odborníci pri takýchto tvrdeniach opierajú, je analýza z roku 2017, v rámci ktorej sa zistilo, že priemerná celková koncentrácia spermií u mužov zo „západných“ krajín sa od roku 1973 znížila o 60 percent.

Na základe týchto výsledkov vedci predpovedali, že do roku 2045 by vo veľkej časti sveta mohol byť problém s neplodnosťou. Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Human Fertility však dokazuje, že ľudstvo ešte nie je stratené.

Spermie neznamenajú plodnosť

Výskum z roku 2017 nepresvedčil celú odbornú verejnosť. V nedávnej štúdii sa tím vedcov z Harvardovej univerzity, Kolumbijskej univerzity a University of Adelaide znovu pozrel na tieto publikované údaje a prišiel s ich novou interpretáciou.

Tvrdia, že počet spermií má veľmi širokú škálu prirodzenej variability a „optimálny“ počet spermií nie je jasne stanovený.

Inými slovami, niektorí ľudia budú mať vysoký počet spermií, iní budú mať nižší počet, mnohí budú mať priemerný počet.

To je podľa nich normálne a počet spermií nie je ukazovateľom vysokej plodnosti. Akonáhle totiž počet spermií dosiahne určité priemerné číslo, úroveň plodnosti sa zníži, no viac spermií už nezvýši pravdepodobnosť reprodukčného úspechu.

Chyby v 70-tych rokoch

Za normálny počet spermií sa považuje hodnota od 15 do 250 miliónov spermií na mililiter ejakulátu, zatiaľ čo nízky počet spermií predstavuje menej ako 15 miliónov spermií na mililiter. Počty spermií sú však vysoko citlivé na „okolie“.

Tesné nohavice, horúci kúpeľ, nedávne ochorenie a dokonca aj ročná doba môžu spôsobiť, že sa počet spermií bude líšiť. Preto je jednorazové meranie počtu spermií dosť nespoľahlivým meradlom plodnosti.

Ďalším argumentom tímu odborníkov je aj fakt, že v minulosti sa používali iné metódy určovania počtu spermií v ejakuláte. Takže v dátach zo 70-tych rokov môžu byť chyby, ako uvádza portál IFL Science.

Túto teóriu podporuje fakt, že v okamihu, kedy sa začali používať presnejšie testy, zaznamenali aj výrazný pokles počtu spermií.

Obmedzené údaje

Nový výskum ďalej tvrdí, že údaje sa sústreďujú okolo počtu spermií u mužov v anglicky hovoriacich rozvinutých krajinách v 70.-tych rokoch. To sa považuje za „druhové optimum“, no sú to veľmi obmedzené údaje.

Aj výskum z roku 2017 jednoducho rozdelil účastníkov na „západných“ a „iných“. Nezohľadnil ani rozdiely medzi vidieckym či mestským obyvateľstvom. To mohlo viesť k záverom, že problém s plodnosťou pociťujú hlavne západné národy.

Tento pohľad na výskum končí širšou debatou o plodnosti a „ideálnom“ počte spermií v 21. storočí. Kríza teda zďaleka nemusí byť taká vážna, ako ju niektoré inštitúcie či odborníci opisujú.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Harvardova univerzitaKolumbijská univerzitaUniversity of Adelaide