Je jún 2021 a pandémia koronavírusu trvá už skoro rok a pol. Vírus sa šíri pomalšie a dočasné mieste obmedzenia sú súčasťou života. Schválená vakcína proti COVIDu-19 poskytuje šesťmesačnú imunitu, jej distribúcia je však pomalá. Koronavírusom sa už nakazilo 250 miliónov ľudí a 1,75 milióna z nich zomrelo.
Viac o téme: Koronavírus
Toto je jeden zo scenárov budúceho vývoja pandémie, ktorý pre časopis Nature popísali vedci a epidemiológovia. Na jednom sa však všetci zhodujú – koronavírus tu s nami zostane dlho, možno navždy. Ostatné závisí na prijímaných opatreniach a ich dodržiavaní, na dĺžke imunity, vývoji vakcíny či na sezónnosti vírusu.
Beh na dlhé trate
„Budúcnosť veľmi závisí na tom, ako bude pokračovať sociálny život a aké preventívne opatrenia prijmeme,“ uviedol Joseph Wu z Hongkongské univerzity. Jeho slová potvrdzuje aj skúsenosť mnohých krajín, ktoré dokázali, že prísne opatrenia a ich dodržiavanie dokážu znížiť šírenie koronavírusu.
Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 62 nakazených, počet hospitalizovaných sa znížil
Mnohé krajiny opatrenia uvoľňujú, čo vedie ľudí k domnienke, že pandémia ustáva. „To však nie je pravda. Je to beh na dlhé trate,“ vyhlásil epidemiológ Yonatan Grad z Harvardskej školy verejného zdravia.
Ak získaná imunita nevydrží dlhšie ako rok, čo je bežné aj u ostatných koronavírusov, vedci predpokladajú, že vlny nákazy sa budú objavovať najmenej do roku 2025, možno aj dlhšie.
Stačí dodržiavať jednoduché opatrenia
Dobrou správou je a situácia v mnohých krajinách to dokazuje, že zmena správania ľudí spomaľuje šírenie tejto choroby. Účinné sa ukázali ekonomicky nenáročné opatrenia ako nosenie rúšok, udržiavanie odstupu či častejšie umývanie rúk.
Nedávna správa Centra pre globálne infekčné choroby zistila, že v 53 krajinách, ktoré uvoľnili karanténne opatrenia, nedošlo k veľkému nárastu nákazy, ako sa predtým predpokladalo. „Podceňovala sa zmena chovania ľudí ako nosenie rúšok, umývanie rúk a dodržiavanie odstupu,“ konštatoval jeden z autorov správy Samir Bhatt.
Univerzita Anhembi Morumbi v brazílskom Sao Paule napríklad modelovaním rôznych situácií zistila, že ak 50 až 65 percent ľudí dodržiava tieto základné pravidlá, zabráni to vypuknutiu ďalších vrcholov pandémie.
V krajinách, kde je koronavírus na ústupe, je podľa epidemiológov kľúčové pokračovať v testovaní, izolovaní nakazených a v trasovaní ich kontaktov. Vedci zistili, že ak tento systém dokáže zachytiť 80 percent nakazených, získa kontrolu nad šírením choroby.
Kľúčom je získanie imunity
Vedci zatiaľ nevedia, či ľudia získajú po nákaze konavírusom dlhodobú imunitu. Niektoré štúdie zistili, že protilátky sa v tele nachádzajú ešte 40 dní po prvej nákaze, ďalšie hovoria o niekoľkých mesiacoch, iné o týždňoch. Ak by sa COVID-19 správal podobne ako SARS, protilátky by v tele vo vysokom množstve zostávali päť mesiacov, do troch rokov by vymizli.
Veľkú úlohu tu zohráva ak takzvaná bunková imunita, v prípade nového koronavírusu však vedci jej rolu ešte plne nepoznajú. „Na získanie odpovedí budú vedci musieť dlhý čas skúmať veľký počet ľudí. Musíme si počkať,“ vyhlásil riaditeľ Centra pre výskum infekčných chorôb na Univerzite v Minnesote Michael Osterholm.
Vedci sú preto presvedčení, že ak bude získaná imunita len krátkodobá, bude sa COVID-19 pravidelne vo vlnách vracať. Ak je však trvalá, svet sa postupne koronavírusu zbaví aj bez vakcíny.
V každom prípade svet čaká na vývoj efektívnej a pritom neškodnej vakcíny, ktorá by mu mohla pomôcť zbaviť sa koronavírusu. Lebo dokonca aj vakcína poskytujúca len čiastočnú či dočasnú ochranu by dokázala zmierniť hrozivé následky tejto pandémie.
