Iniciatíva „Mali ešte žiť“ požiadala predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD), aby na rokovanie Národnej rady SR zaradil bod o požiadavkách petície súvisiacej s manažmentom pandémie COVID-19. Petíciu podpísalo od apríla tohto roka 40-tisíc ľudí.
Viac o téme: Koronavírus
„Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s vysokou úmrtnosťou, pričom podľa odborných odhadov bolo možné lepším manažmentom pandémie zachrániť ďalších 15- až 20-tisíc životov,“ tvrdí iniciatíva.
Treba prešetriť postup kompetentných
Medzi kľúčové požiadavky petície patrí zriadenie dočasnej komisie parlamentu na prešetrenie postupu kompetentných pri riadení pandémie.
Kto vyvodí zodpovednosť za úmrtia počas pandémie COVID-19? Petíciu Mali ešte žiť už podpísali tisíce ľudí (video)
„Účelom petície bolo poukázať na zlyhanie orgánov verejnej moci v súvislosti s manažmentom pandémie COVID–19. Cieľom bolo vyzvať poslancov a poslankyne Národnej rady SR, aby sa petíciou zaoberali, prerokovali ju, vyhodnotili jej závery a následne prijali k nej uznesenie,” povedal organizátor petície Rado Baťo.
Obrátiť sa majú aj na Žilinku
Iniciatíva vo svojom návrhu uznesenia požaduje, aby parlament zobral petíciu na vedomie a skonštatoval, že je nevyhnutné identifikovať jednotlivé zlyhania orgánov verejnej moci, respektíve konkrétnych zodpovedných osôb.
Poukazujú pritom na závery štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“, podľa ktorej orgány verejnej moci zodpovedné za manažovanie pandémie COVID-19 aj konkrétne osoby v ich vedení mohli svojím konaním spôsobiť viac ako 20 000 odvrátiteľných úmrtí.
Slovenskí vedci odhalili enzým spojený s rizikom úmrtí na COVID-19
Iniciatíva navrhuje, aby parlament požiadal generálneho prokurátora, aby bezodkladne preveril zákonnosť postupu vlády, ministerstiev financií, hospodárstva, vnútra a zdravotníctva a tiež Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky v súvislosti s prijímaním epidemiologických opatrení počas druhej a tretej vlny pandémie.
Preloženie stanoviska a údajov
Taktiež chce, aby minister spravodlivosti, hlavný hygienik a predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predložili na najbližšiu schôdzu parlamentu spoločné stanovisko k spomínanej štúdii.
Od vedenia zdravotných poisťovní požadujú predloženie údajov ohľadom úmrtí poistencov za obdobie od marca 2020 do februára 2022, ktorí mali kontakt s diagnózou COVID-19 počas troch mesiacov pred svojím úmrtím.
Predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR by mal podľa ich návrhu predložiť správu o materiálnej pripravenosti počas pandémie, „a to najmä konkrétny stav štátnych hmotných rezerv za každý kalendárny týždeň v období od rokov 2020 až 2022.“