Ak ste majiteľom psa alebo mačky, možno ste si mysleli, že vám prinášajú len radosť, spoločnosť a sem-tam trochu neporiadku. Nové výskumy však pridávajú ešte jeden dôvod, prečo sa oplatí mať doma štvornohého spoločníka – môžu chrániť váš mozog pred rýchlym starnutím.
Osemnásť rokov trvajúce štúdie ukazujú, že ľudia nad 50 rokov, ktorí žijú so psom alebo mačkou, si dlhšie udržujú bystrú myseľ, lepšiu pamäť a slovnú pohotovosť. A nejde len o štatistiku, potvrdzujú to aj lekári a psychológovia, ktorí s takýmito pacientmi pracujú každý deň.
„Zvieratá nás nehodnotia. Je to vzťah, kde nemusíme byť výkonní. Stačí, že sme. A to je v dnešnom svete výnimočne liečivé,“ hovorí psychologička Monika Chovanová.
Lekárka MUDr. Mária Prieložná, MPH z oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Zlaté Moravcepotvrdzuje, že domáci miláčik môže byť silným motivačným faktorom pre pohyb, sociálne kontakty aj udržiavanie denného režimu – všetko kľúčové zbrane proti starnutiu mozgu.
Kombinácia faktorov: pohyb, rutina, sociálne väzby
Pri spomaľovaní kognitívneho úpadku nejde o jeden jediný mechanizmus. MUDr. Prieložná vysvetľuje: „Fyzická aktivita, napríklad pri venčení psa, vedie k pravidelnému pohybu, ktorý je prospešný pre mozog. Sociálna interakcia – majitelia psov sa častejšie stretávajú s inými ľuďmi. Rutina a zodpovednosť prinášajú denný rytmus a pocit užitočnosti. Emočná väzba a dotyk pri hladkaní zvieraťa znižuje stres a podporuje uvoľňovanie oxytocínu.“
Rodiny pacientov s Alzheimerom čelia vyčerpaniu, odborníci volajú po rýchlejšom zavedení reformy
Podľa psychologičky Chovanovej je rutina často záchranným lanom pre ľudí v krízach: „Klientka po rozvode mi raz povedala, že keby nebolo psa, celý deň by len ležala, ale on potreboval žiť, tak musela aj ona.“ Dodáva, že práve emocionálne prepojenie má pre psychiku najväčší význam. Hoci pohyb a sociálny kontakt sú dôležité, silné citové puto je tým, čo udržuje motiváciu.
Zvieratá nás doslova prinútia vstávať, chodiť na prechádzky, nakŕmiť ich, čo vytvára stabilnú rutinu a tá je veľmi dôležitá najmä v období smútku, osamelosti alebo depresie. Zároveň je známe, že dotyk so zvieraťom reguluje nervový systém a dokáže aktivovať parasympatikus, teda systém spojený s odpočinkom a regeneráciou, propomína psychologička.
Mozog potrebuje stimuláciu, zviera ju zabezpečí
Každodenný kontakt so zvieraťom podnecuje viaceré kognitívne funkcie. „Výskumy ukazujú, že kontakt so zvieraťom, najmä so psom alebo mačkou, môže pozitívne ovplyvniť funkciu mozgu. U ľudí po päťdesiatke môže pomôcť znižovať stres, úzkosť a pocity osamelosti, čo má priamy dopad na produkciu stresových hormónov (napr. kortizolu). Dlhodobé zníženie stresu môže chrániť mozgové štruktúry, ako je hipokampus, ktoré sú kľúčové pre pamäť. Okrem toho môže stimulovať dopamín a oxytocín, čo posilňuje emočné väzby a pocity pohody,“ hovorí MUDr. Mária Prieložná.
Revolučný liek na depresiu z halucinogénnych húb: Pacienti môžu vidieť vône a počuť farby - ROZHOVOR
„Už len plánovanie starostlivosti, pohyb alebo hranie sa so psom či mačkou aktivuje kognitívne funkcie ako pamäť, pozornosť a rozhodovanie,“ potvrdzuje aj psychologička Chovanová s tým, že výskumy ukazujú, že pravidelný kontakt so zvieraťom podporuje neuroplasticitu mozgu – schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia.
U starších ľudí je to obzvlášť dôležité, pretože spomaľuje kognitívny úpadok. „Zároveň sa pri kontakte so zvieraťom aktivujú oblasti mozgu spojené s potešením a odmeňovaním, čím sa zvyšuje celkový pocit spokojnosti.“
Reálne skúsenosti z praxe
MUDr. Prieložná potvrdzuje, že vo svojej praxi vidí u pacientov s domácim zvieraťom psychickú stabilitu a lepšiu náladu: „Krátke stretnutie so zvieratami z canisterapie dokáže zlepšiť náladu a pozornosť pacientov.“ Opisuje prípad z nemocnice, kde spolupracovali s canisterapeutickým psom: „Pacient bol veselší, komunikatívnejší, psychicky vyrovnanejší.“
Aj psychologička spomína prípad, kedy prítomnosť zvieraťa dokázala jej pacientku doslova vyliečiť po strate blízkej osoby: „V terapeutickej praxi som mala klientku, ktorá po strate blízkeho človeka začala prežívať silnú apatiu. Zlom nastal, keď sa jej do domácnosti dostalo mačiatko. Jej mozog sa „zobudil“, začala byť zvedavá, aktívna, začala znova plánovať.“
Bežné ošetrenie aj 300 eur, operácia aj 2000. Poistenie domácich miláčikov sa stáva trendom, vie ušetriť stovky eur
Tieto zmeny sa podľa jej slov dajú pozorovať aj v merateľných parametroch ako zlepšený spánok, stabilnejšia nálada či lepšie zvládanie stresu. Zviera tak nepriamo podporuje nielen psychické zdravie, ale aj biologické procesy v našom tele.
Lekárka potvrdzuje, že zviera môže pomôcť aj pri už rozbehnutom kognitívnom úpadku: „Najmä na emočné prežívanie, redukciu agitovanosti a podporu krátkodobej pozornosti.“ V zariadeniach pre seniorov je bežné využívať zvieratá ako emocionálnych stabilizátorov a podnety na komunikáciu.
Zviera ako súčasť prevencie
Obe odborníčky sa zhodujú, že zvieratá môžu byť dôležitou súčasťou prevencie proti kognitívnemu úpadku. „Samozrejme, nejde o záruku, ale o jeden z faktorov, ktorý môže pozitívne ovplyvniť kvalitu starnutia,“ hovorí MUDr. Prieložná. Zvieratá tak môžu byť užitočnou súčasťou prevencie – podobne ako pohyb, strava, duševná aktivita alebo spoločenské kontakty.
„Ak má človek aspoň základnú mieru mobility, mentálnej kapacity a chuť starať sa, môže byť zviera obrovským obohatením,“ dodáva psychologička s tým, že domáci miláčik starším ľuďom pomáha vytvárať denný rytmus, dáva zmysel dňom, prináša dotyk, radosť, aj istý druh života v priestore, ktorý by inak mohol byť veľmi tichý.
Pes preberá našu nervozitu a stres. Cvičiteľka psov vysvetlila, ako na psa vplývajú naše emócie
„V mojej praxi som sledovala u seniorov a osamelých ľudí veľké zmeny po adopcii zvieraťa: nálada sa zlepšila, ubudol pocit samoty, zvýšila sa komunikácia so svetom.“
Zároveň je dôležité neísť do kúpi či adopcie zvieraťa z impulzu, ale s vedomím, že ide o zodpovednosť aj potešenie zároveň. A ak sú obavy, je možné hľadať alternatívy. Napríklad zapojiť sa do dobrovoľníckeho programu venčenia psov z útulku. „Aj to je krásny spôsob, ako získať kontakt so zvieraťom bez dlhodobého záväzku,“ dodáva Chovanová.
Keď sa starostlivosť zmení na záťaž
„V terapeutickej praxi sa stretávam aj s prípadmi, kedy sa starší človek dostáva do konfliktu medzi silným citovým putom a reálnymi fyzickými možnosťami. Nie je to zriedkavé. Keď klientka po operácii bedra nedokázala venčiť svojho psa, začala pociťovať frustráciu a vinu,“ hovorí psychologička.
Práve preto je dôležité výber zvieraťa prispôsobiť nielen aktuálnym potrebám, ale aj predpokladom do budúcnosti. Niekedy je podľa nej vhodné zapojiť do starostlivosti rodinu alebo susedskú komunitu. Výskumy ukazujú, že pocit kompetentnosti pri starostlivosti o zviera je kľúčový.
„Ak sa zmení na pocit zlyhávania, môže to psychike uškodiť. Preto je dôležité hovoriť aj o tom, kedy je načase zveriť časť starostlivosti iným alebo sa rozhodnúť pre menej náročného miláčika. Emocionálne puto ostáva, ale praktickosť nesmie byť prehliadaná,“ dodáva Chovanová.
