Vládny kabinet odklepol dofinancovanie sektoru zdravotníctva, pravdepodobne vo výške 50 miliónov eur. Potrebné peniaze by sa mali dostať do rezortu cez zvýšenie sadzby za poistencov štátu zo súčasných 3,78 % na 4,73 % z vymeriavacieho základu.
Legislatívnu úpravu bude musieť odobriť ešte parlament. Drucker pripomenul, že definitívne číslo, či to bude viac ako 50 miliónov eur, alebo menej ako 50 miliónov eur, sa určí až po septembrovej daňovej prognóze.
Zároveň upozornil, že zdroje sú na zaplatenie účtu, ktorý tu je a nepôjde o financie naviac. „Tieto peniaze nebudú vytvárať predpoklad na zvýšené úhrady pre poskytovateľov, nevytvárajú predpoklady na valorizácie miezd nad rámec,“ povedal.
Podľa pacientov ide o nesystémový prístup
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová konštatovala, že je ťažké posúdiť, či je spomínaná suma postačujúca, alebo nie. „Ministerstvo totiž tvrdí, že zvyšné chýbajúce peniaze vykryjú odvody ekonomicky aktívnych ľudí,“ dodala. Na druhej strane, aj keby to tak bolo, nie je podľa nej tento prístup systémový a správny.
Štát v súčasnosti mesačne platí za poistenca štátu okolo 35 eur, pričom minimálny odvod živnostníka je takmer 62 eur, a pri zamestnancoch ešte vyšší.
„Navyše aj samotné poisťovne v minulosti hovorili, že ich mesačné náklady na poistencov štátu sú 2- až 3-krát vyššie ako platba od štátu, keďže ide vo veľkej miere o deti, starších občanov a ZŤP, pri ktorých sú vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť. Štát tak presúva náklady za poistencov štátu na ekonomicky aktívnych ľudí,“ vysvetlila šéfka AOPP.
Ak by štát dofinancoval platbu za poistencov štátu, čo sú približne tri milióny ľudí (deti, študentov, dôchodcov, rodičov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, nezamestnaných), a na odvodoch ekonomicky aktívnych poistencov by prišlo viac peňazí, bolo by aj viac peňazí na zdravotnú starostlivosť pre všetkých.
„Zmena sadzby za poistencov štátu, mimochodom najnižšej v histórii Slovenska, z 3,78 % na 4,73 % počas dvoch mesiacov, je len takou slabou náplasťou. Privítali by sme jej zvýšenie na päť percent, ako sme už aj v minulosti uviedli, počas celého roka,“ upozornila Lévyová.
AOPP však pozitívne vníma navrhované plánované oddlžovanie nemocníc, ktoré by malo byť sprevádzané aj systematickými krokmi, smerujúcimi k ich stabilite. Tieto kroky by mali zlepšiť dostupnosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti pacientom.
Na ambulantných poskytovateľov sa zabudlo
Na nedostatočné financovanie ambulantného sektora poukázal Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). Ambulantní poskytovatelia chcú so zdravotnými poisťovňami rokovať.
Avizovaných 50 miliónov eur sa totiž do ambulantného sektora nedostane. ZAP plánuje od 1. júla tohto roka vypovedať zmluvu s poisťovňou Dôvera, výpovedná lehota sú tri mesiace. Okrem toho ambulantní poskytovatelia zatiaľ nepodpísali so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VŠZP) dodatky k zmluvám, ktoré platia do 30. júna.
„Pokiaľ ich nepodpíšeme – a sme rozhodnutí ich nepodpísať- tak pokračujeme v takzvanom dvojmesačnom dohodovacom konaní,“ vysvetlila predsedníčka predstavenstva ZAP Edita Hlaváčková. Ak sa ani po po 60 dňoch rokovania obe strany na výške cien nedohodnú, ambulantní poskytovatelia sú pripravení, že zmluva s VŠZP skončí 30. septembra.
Generálny riaditeľ Zdravita, o.z., Marián Šóth považuje situáciu ambulantného sektora za alarmujúcu a optimizmus neprinášajú podľa neho ani informácie o plánovanom navýšení zdrojov do segmentu zdravotníctva prostredníctvom zvýšenej sadzby odvodov za poistencov štátu.
„Z materiálov, ktoré prerokovávala vláda je zrejmé, že tieto dodatočné zdroje majú byť smerované mimo ambulantných poskytovateľov, a to na financovanie zákonných nárokov lekárov a sestier a na zastavenie rastu zadlžovania. Nutné je povedať, že súkromní ambulantní lekári k zadlžovaniu neprispeli a neprispievajú a nemajú výšku platu zaručenú zákonom. Naopak, často pracujú bez ohľadu na zmluvný limit poisťovne, teda časť ich práce nie je vôbec zaplatená,“ upozornil Šóth.
Princíp ručného riadenia
Podľa odborníka na zdravotníctvo z INEKO Dušana Zachara už dopredu bolo jasné, že na tento rok sa dohodlo, že ohľadom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp „ručného riadenia“, tak ako to hovorí aj minister Drucker.
„Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvíjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť,“ konštatoval.
Na jednej strane sa zvyšujú výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. „Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje,“ doplnil Zachar.
Ako vyčíslil, napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.
Zdravotné poisťovne volajú po stabilizácii financovania
Zmeny sadzby za poistencov štátu na posledné dva mesiace, ktoré sa v ostatných rokoch stalo trendom, nevnímajú pozitívne zástupcovia zdravotných poisťovní.
„Ja by som bol strašne rád, ak by sa nedofinancovávalo v priebehu roka, ale aby jednoducho štátny rozpočet alebo zdroje pre zdravotníctvo boli definované, tak ako majú byť v októbri, novembri, aby tá situácia bola stabilná, pretože to už bude tretí alebo štvrtý prípad od roku 2012, keď zdravotníctvo nevie, na čom je. Každý kvartál sa doťahujeme, každý kvartál nie je zaistené financovanie a zbytočne to spôsobuje destabilitu sektora,“ zhodnotil generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Členka predstavenstva Union zdravotnej poisťovne Elena Májeková, upozornila, že spomínaná suma určite nebude postačovať na už prezentované nároky a požiadavky ambulantného sektora, ako aj na povinnosti nemocníc, ktoré vyplývajú zo zákona, čo sa týka mzdového odmeňovania. „Myslím si, že je to veľmi zlá stratégia a takýmto spôsobom je veľmi zlé hospodáriť, pre všetky strany, ktoré sú v zdravotníckom sektore,“ uzavrela.
