Príchod jesene býva predzvesťou chrípkovej sezóny a zároveň je to ten najlepší čas na očkovanie proti vysoko nákazlivému infekčnému ochoreniu.
Hoci je vírus chrípky menej nebezpečný ako nový koronavírus, každoročne vyvoláva epidémie a takisto môže vyústiť do viacerých zdravotných komplikácií, ktoré sa v najzávažnejších prípadoch končia smrťou.
Vedci zistili, že jedno z vírusových ochorení môže byť kľúčom k imunite proti COVID-19
Pripravili sme pre vás odpovede na desať častých otázok, po ktorých sa možno na vírus chrípky budete pozerať inak.
Kedy je chrípka najviac rozšírená?
Podľa hlavného hygienika SR Jána Mikasa sa aktivita chrípky zvyšuje približne v priebehu decembra a do epidémie prerastá zväčša až na prelome januára a februára.
História sa opakuje. Storočný dokument odhalil, ako sme kedysi bojovali s pandémiou španielskej chrípky
Ochorenie vyvoláva vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov. Vírusy chrípky sa delia na na tri základné typy: A, B a C. „Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov (A Avian), prasiat (A Swine) a koní (A Equi),“ uvádza na svojej stránke Epidemiologický informačný systém (EPIS).
Ako vzniká epidémia chrípky?
Podľa EPIS sú chrípkové vírusy premenlivé, predovšetkým typ A. Zloženie a povrchové časti vírusov (antigény) chrípky sa menia v priebehu niekoľkých mesiacov, v dôsledku čoho vznikajú každoročné epidémie.
Práve antigény hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku imunity a keď dôjde k veľkej zmene povrchových častí vírusu, vznikajú nové typy antigénov. To môže mať za následok vznik úplne nového subtypu vírusu chrípky, ktorý je schopný vyvolať pandémiu. Stáva sa tak raz za 10 až 30 rokov a tento fenomén premenlivosti vírusov zatiaľ nebol úplne vedecky vysvetlený, ozrejmujú epidemiológovia.
Ako rozoznať koronavírus od chrípky? Podľa lekára sa líšia iba v niektorých príznakoch
Predpokladá sa, že príčinou antigénnej zámeny v prípade vírusov typu A je „rekombinácia medzi ľudskými a zvieracím kmeňmi chrípkových vírusov v spoločnom zvieracom hostiteľovi.“
Vírus typu B je výrazne stabilnejší a obyčajne vyvoláva len ochorenia s miernejším priebehom alebo menšie epidémie.
Vírus typu C je najmenej nebezpečný, pretože spôsobuje len ľahké alebo bezpríznakové infekcie.
Prečo vakcína dokáže chrániť pred nákazou?
Zaujímavé je, že očkovanie proti jedinému kmeňu vírusu dokáže poskytnúť čiastočnú ochranu aj voči antigénne príbuzným kmeňom chrípky – za predpokladu, že nedôjde k k antigénnemu posunu v rámci jedného subtypu.
Pneumokoky môžu mať v spojení s COVID-19 fatálny priebeh, Krajčí odporúča seniorom očkovanie
Aby sa účinnosť vakcíny zvýšila, je tvorená výberom viacerých cirkulujúcich kmeňov s rôznymi antigénnymi charakteristikami.
Keďže sú vírusy chrípky premenlivé, resp. pravidelne vznikajú nové subtypy, imunita po prekonaní ochorenia má len dočasný charakter a človek sa chrípkou môže nakaziť každý rok.
Kedy je najlepší čas na očkovanie?
Podľa Mikasa sú najvhodnejšími mesiacmi na očkovanie október a november, aby si telo do prepuknutia epidémie vytvorilo dostatok protilátok. „Protektívna hladina protilátok sa vytvára asi 10 až 14 dní po očkovaní,“ spresňuje hlavný hygienik.
Aké príznaky má chrípka?
Podľa epidemiológov charakterizuje klinický priebeh chrípky náhly nástup ochorenia z plného zdravia.
Objavuje sa zimnica, horúčka, malátnosť, únava, bolesti hlavy a kĺbov. Takisto dochádza k zápalu dýchacích ciest (sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek), nádche, suchému kašľu, prípadne sa môže pridružiť aj zápal spojiviek.
K úplnému uzdravenie zvyčajne dochádza do dvoch týždňov.
Aké zdravotné komplikácie môže chrípka spôsobiť?
V prípade závažnejšieho priebehu chrípky môže dôjsť k viacerým zdravotným problémom. „Vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, čo uľahčuje jej bakteriálnu superinfekciu, takže súčasne s vírusovou infekciou, alebo v náväznosti na ňu, vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc,“ upozorňuje EPIS.
Najvážnejšou komplikáciou v prípade rizikových skupín je respiračné, obličkové a srdcové zlyhanie končiace úmrtím.
Koho chrípka ohrozuje najviac?
Chrípkou sa podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR každoročne nakazí 5 až 15 percent celkovej populácie.
K rizikovým skupinám sa radia seniori, tehotné ženy a ľudia s oslabenou imunitou a chronickými ochoreniami, akými sú:
- astma a iné respiračné diagnózy,
- cukrovka a ďalšie endokrinné ochorenia,
- srdcovo-cievne ochorenia,
- ochorenia obličiek a pečene,
- metabolické a neurologické ochorenia.
Ako dlho je chorý infekčný?
Podľa hlavného hygienika sa chrípka môže z človeka na človeka prenášať ešte predtým, ako sa u infikovaného objavia prvé príznaky.
Nakazený býva najviac infekčný prvých päť až sedem dní po objavení sa príznakov. „Jeden mililiter sekrétu z dýchacích ciest obsahuje viac ako milión vírusových častíc. Na to, aby došlo k infekcii, je však treba len niekoľko desiatok častíc v malých kvapôčkach aerosolu z dýchacích ciest (1-5 nm), ktoré preniknú až do pľúcnych alveol,“ vysvetľuje EPIS.
Je infekčný každý človek s pozitívnym testom na COVID-19? Odpoveď sa môže ukrývať vo vzorke
Najrýchlejšie sa vírus šíri vzduchom – v uzavretých priestoroch s nedostatočným vetraním. Okrem toho sa infekčný vírus môže nachádzať aj na predmetoch či povrchoch okolo nás. Na ľudskej pokožke hynie až po dvoch hodinách, preto je rizikový aj kontaktný prenos dotykom rúk.
Môže sa človek nakaziť chrípkou a koronavírusom naraz?
Podľa anglických lekárov je koinfekcia možná a ohrozuje najmä seniorov. Dvojnásobne totiž zvyšuje riziko úmrtia.
Obava lekárov sa potvrdila. Človek sa môže nakaziť chrípkou aj koronavírusom súčasne
„Pri ochorení jedným vírusom sa dokonca zvyšuje pravdepodobnosť nakazenia ďalším infekčným ochorením, či už vírusovým alebo bakteriálnym. Oslabený organizmus je totiž náchylnejší na ďalšie infekcie. Súbežný priebeh chrípky a COVID-19 môže významne zhoršiť váš zdravotný stav,“ upozornil Ján Mikas.
Ako zlepšiť imunitu?
Pomocným faktorom prevencie je dobrá imunita. Podľa Mikasa ju zvyšuje najmä adekvátny príjem vitamínov A, C, E, D a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Väčšinu z nich obsahuje ich strava bohatá na zeleninu, ovocie a celozrnné obilniny.
Dôležitý prvok imunity môže chýbať až polovici Slovákov. Lekárka vysvetlila, prečo telo potrebuje vitamín D
Zároveň je dôležitý každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, dostatok spánku a otužovanie.
