O koronavíruse už vedia vedci veľa vecí, no ľudí aj tak zaujíma najmä to, kedy sa svetová pandémia skončí. Aby našli odpoveď na túto otázku, dánski vedci sa rozhodli vypočítať, aká je životnosť koronavírusu, konkrétne jeho variantov, keď sa objavia prvýkrát.
Vychádzali pritom najmä z malej epidémie koronavírusu, ktorá sa vlani v októbri a novembri rozmohla u dánskych noriek a následne sa preniesla aj na ľudí. Dáni vtedy identifikovali nový variant vírusu SARS-CoV-2, ktorý nazvali Cluster-5.
Kanadské prasce rozširujú zriedkavú chrípku, novú hrozbu pre ľudí predstavujú aj európske norky
Aby dánska vláda zabránila ďalšiemu šíreniu Cluster-5, na mesiac úplne izolovala sedem obcí na severe krajiny a nechala utratiť 17 miliónov noriek, ktoré mohli byť potenciálnymi prenášačmi. Odvtedy sa Cluster-5 už nikde neobjavil.
Metodika
Matematici z Aalborg University si preto myslia, že tento kmeň možno považovať za eliminovaný, aj keď stopercentnú istotu, samozrejme, nemajú. Neexistuje totiž dôkaz, že sa už kmeň nikde nikdy neobjaví, ako uvádza stránka Medical News.
Aj tak sa však rozhodli vypočítať, ako dlho môže trvať, kým sa akýkoľvek koronavírusový kmeň dá považovať za vyhynutý. Pri výpočtoch použili Markov model, ktorý pracuje s neustále sa meniacimi parametrami.
Jednoznačný dôkaz: COVID-19 je výrazne smrteľnejší ako chrípka vo všetkých vekových kategóriách (graf)
Okrem reprodukčného čísla vírusu tak do výpočtov zaniesli skutočný aj pozorovaný počet nakazených konkrétnym variantom, ďalej tiež mieru vzniku a zániku variantu, ako aj veľkosť populácie v danom čase.
Premenné
Pri všetkých matematických modeláciách bol čas zotavenia z ochorenia COVID-19 stanovený na dva týždne, čo je obvyklá doba infekčnosti vírusu, a ako testovací prípad boli do modelácií zadané čísla spojené so šírením Cluster-5.
Konkrétne celková populácia severného Dánska, v ktorej sa Cluster-5 mohol potenciálne šíriť, bola 600-tisíc ľudí. Každý týždeň v tejto oblasti urobili 100-tisíc testov na zistenie prítomnosti vírusu SARS-CoV-2, pričom sekvenovali stále viac vzoriek.
V prvých mesiacoch pandémie nebolo odhalených takmer päť zo šiestich infekcií vírusom SARS-CoV-2, tvrdia Američania
Počiatočný počet nakazených bol stanovený na 11 ľudí, ktorí sa od noriek nakazili. Matematici dokonca do výpočtov zaniesli aj to, že aj keď mal lockdown trvať štyri týždne, po dvoch dánska vláda z niektorých opatrení ustúpila, nakoľko sa situácia vyvíjala dobre.
Závery
Po tom, čo dánski matematici zobrali všetky vyššie vymenované premenné do úvahy, vytvorili vzorec, na základe ktorého začali s analýzou situácie okolo mini pandémie súvisiacej s kmeňom Cluster-5. Zisťovali, kedy asi kmeň mohol vyhynúť.
Pravdepodobnosť, že variant Cluster-5 zanikol v ohnisku nákazy sám od seba ešte v čase, keď nebol lockdown, bola 0,22 percenta. O dva týždne neskôr, keď sa opatrenia zjemnili, sa pravdepodobnosť „vymretia“ Cluster-5 ustálila na 0,37 percenta.
O ďalšie dva týždne neskôr, keď sa lockdown zrušil úplne, sa táto pravdepodobnosť vyšplhala na 0,7 percenta. Dánski vedci si takto overili, že stabilným testovaním sa každý týždeň zvyšovala pravdepodobnosť, že odchytia všetky nové prípady a vírus zanikne.
Sekvenovanie
Keď svoje závery matematici použili v súvislosti s ďalšími modeláciami, tak zistili, že počet týždňov do zániku konkrétneho variantu sa znižuje zároveň s tým, ako sa zvyšuje počet sekvenovaných vzoriek pri zachovaní reprodukčného čísla.
Nezáujem o očkovanie proti COVID-19 je mýtus, ukazujú dáta NCZI
Inými slovami, ak sa viac testuje aj sekvenuje, tak vieme rýchlejšie a efektívnejšie izolovať infikovaných pri určitom kmeni koronavírusu, čím sa dokáže životnosť určitého kmeňa znížiť konkrétne zo 42 týždňov dokonca až na 25 týždňov.
Testovanie a sekvenovanie má preto pri vymieraní vírusu veľký význam. Najmä v čase, keď veľa krajín, vrátane Slovenska, eviduje málo prípadov, by sa mal stanoviť ten správny pomer testov, aby sme dokázali zabrániť rozšíreniu nových kmeňov.
