3. Antibiotiká „pre istotu“
Tretím častým pochybením je užívanie antibiotík „pre istotu“. Tento prístup je podľa Horákovej nielen zbytočný, ale aj nebezpečný. Chrípka je vírusové ochorenie, a preto na ňu antibiotiká nezaberajú. Ich zbytočné užívanie narúša črevnú mikroflóru, oslabuje imunitný systém a prispieva k rastúcej antibiotickej rezistencii. Antibiotiká majú miesto iba pri dokázaných bakteriálnych komplikáciách.
4. Vplyv chrípky na srdce
Ďalším rizikom je ignorovanie vplyvu chrípky na srdce. Vírus má silnú afinitu k srdcovému svalu a fyzická aktivita počas ochorenia – vrátane športovania, manuálnej práce či konzumácie alkoholu – môže zvýšiť riziko zápalu srdca s možnými trvalými následkami. Odborníci preto odporúčajú sedem až desať dní úplného kľudu, aj keď sa pacient už subjektívne cíti lepšie.
5. Predčasný návrat k bežnému režimu
Posledným kritickým bodom je predčasný návrat k bežnému režimu. Po ústupe príznakov je organizmus stále oslabený a imunitný systém zraniteľný voči ďalším infekciám. Aj to je dôvod, prečo ľudia po prekonaní chrípky často opäť ochorejú alebo čelia vážnejšiemu priebehu.
Ako dopĺňajú lekárnici, prevencia má zmysel aj počas rozbehnutej chrípkovej sezóny. Očkovanie je možné aj v zimných mesiacoch, pričom ochranný účinok sa naplno rozvíja približne po dvoch týždňoch od podania vakcíny. Dôležitým preventívnym opatrením ostáva aj dôsledná hygiena rúk, správna respiračná etiketa a ohľaduplnosť voči okoliu v prípade ochorenia.
