Výnimkou bolo základné očkovanie proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) – ročník narodenia 2015, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 %.
Posledná kontrola zaočkovanosti detskej populácie v Slovenskej republike sa vykonala k 31. augustu minulého roka.
Ako informoval Úrad verejného zdravotníctva SR, celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % s výnimkou základného očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) – ročník narodenia 2015, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 %.
Na úrovni krajov sa nižšia ako 95-percentná zaočkovanosť zistila v rámci základného očkovania proti MMR v 15. – 18. mesiaci života v ročníku narodenia 2015 v štyroch krajoch, a to Bratislavský (92,7 %), Trenčiansky (92,7 %), Banskobystrický (94,9 %) a Žilinský (94,9 %).
V ročníku narodenia 2014 v dvoch krajoch, konkrétne Bratislavský (93 %) a Trenčiansky (94,2 %). V prípade ročníku narodenia 2013 ide o tie isté dva kraje, Bratislavský (92,3 %), Trenčiansky (94 %). V ročníku narodenia 2012 klesli pod spomínanú hranicu taktiež Bratislavský a Trenčiansky kraj.
Bývalo to lepšie
Povinné očkovanie plne hradia zdravotné poisťovne a vykonáva sa v záujme zdravia dieťaťa v rámci špecifickej preventívnej starostlivosti.
„V minulosti bola na Slovensku úroveň zaočkovanosti detskej populácie na úrovni 98 až 99 percent a patrili sme medzi krajiny s najvyššou úrovňou zaočkovanosti,“ pripomenul hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Postupný pokles zaočkovanosti detskej populácie sa v SR pozoruje približne od roku 2010. Úroveň zaočkovanosti klesla, v prípade očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke k úrovni 95 percent.
„Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním môže viesť laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej ochrany môže dôjsť k zhoršeniu epidemiologickej situácie na Slovensku a hroziť možný návrat a šírenie infekčných ochorení, ktoré sa u nás nevyskytovali, alebo iba ojedinele, napríklad osýpky, mumps, čierny kašeľ a ďalšie,“ doplnil hlavný hygienik.
Očkovať treba, aj keď sa ochorenia nevyskytujú
V súčasnosti sa v Slovenskej republike detská populácia povinne očkuje proti desiatim závažným infekciám, a to proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke.
Priaznivú situáciu vo výskyte vybraných prenosných ochorení na Slovensku si podľa úradu laická verejnosť často vysvetľuje tak, že ďalšie očkovanie proti nim už nie je potrebné.
„Skutočnosť je však taká, že tieto nákazy sa u nás nevyskytujú preto, že detská populácia je systematickým očkovaním pred nimi dobre chránená. Treba si však uvedomiť, že pokiaľ je pôvodca nákazy (vírus, baktéria) prítomný v populácii, alebo vo vonkajšom prostredí, riziko infekcie pretrváva. Preto očkovanie zostáva optimálnou a najspoľahlivejšou ochranou pred infekčnými chorobami,“ konštatoval Mikas.
Hrozia najmä osýpky a mumps
Vzhľadom na súčasný intenzívny pohyb obyvateľstva vo svete nie je vylúčené zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny vrátane Slovenska.
V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné alebo úroveň zaočkovanosti nedosahuje požadovanú úroveň, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení.
Ide najmä o nedávne epidémie osýpok alebo mumpsu, ktoré sa opakovane vyskytujú napríklad v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku, vo Veľkej Británii a v Rumunsku. V krajinách Európy, kde je zavedené povinné očkovanie, sa epidémie infekčných ochorení v takej miere nevyskytujú.
