Rómske deti, ktoré navštevujú čisto rómsku základnú školu v mestskej časti Stará Ľubovňa – Podsadek, sú vo vzdelávaní segregované.
Právoplatne o tom rozhodol Najvyšší súd SR (NS SR) na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Zodpovednosť štátu a mesta
Najvyšší súd sa stotožnil s jej názorom, že vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti.
Potvrdil pritom zodpovednosť žalovaného štátu zastúpenom ministerstvom školstva a mesta Stará Ľubovňa ako zriaďovateľa školy, ktoré podľa súdu neprijali dostatočné preventívne opatrenia na odstránenie tejto diskriminácie.
Podľa NS SR sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority.
„Na Slovensku ide o prelomové rozhodnutie súdu. Vôbec prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu,“ uviedla Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca poradňu v tomto súdnom spore.
Súdia sa od roku 2015
Dodala, že rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia. Mimovládna organizácia vedie v tejto veci od roku 2015 strategické súdne konanie, verejnú žalobu podala podľa antidiskriminačného zákona.
Upozornila na to, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené deti z priľahlej rómskej komunity.
Toto opatrenie považovala poradňa za nesystémové. V konaní namietala, že vzdelávanie v etnicky segregovanej škole nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovnaký prístup k vzdelaniu a navrhovala ich inklúziu na školách spolu s ostatnými deťmi v meste.
V kauze brutálnej policajnej šikany Rómov v Košiciach rozhodol ESĽP, každý z chlapcov dostane odškodné 20-tisíc eur
Nižšie súdy rozhodli inak
Okresný súd Bratislava III v decembri 2016 žalobu poradne zamietol a odvolací Krajský súd v Bratislave jeho rozsudok v apríli 2020 v celom rozsahu potvrdil.
Konštatoval pritom, že aj keď školu navštevujú výhradne rómske deti, tento stav vznikol v dôsledku demografického vývoja a so súhlasom rodičov rómskych detí. Podľa súdu teda nebolo cieľom žalovaných strán zamedziť vzájomnému kontaktu rómskych detí s deťmi z majority.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala poradňa v roku 2020 dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol, že mesto Stará Ľubovňa a ministerstvo školstva porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a na odstránenie diskriminácie rómskych detí.
Žiadali desegregačný plán
Pri svojom rozhodnutí odkazoval aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v obdobných prípadoch.
Poradňa žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán. Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať.
Najvyšší súd SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd bude v tejto veci pojednávať v apríli.