Latentný rasizmus je na Slovensku veľmi rozšírený. Uviedol to riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher pri príležitosti predstavenia výsledkov výskumu nenávisti voči Rómom v priestore slovenského internetu. Výsledky výskumu ukázali vysokú mieru nenávisti, ktorá sa šíri na internete prostredníctvom príspevkov používateľov.
Boj proti kybernenávisti
IĽP na Slovensku realizuje medzinárodný projekt s názvom Boj proti kybernenávisti voči Rómom a Rómkam a zapojil sa tak do výskumu o šírení nenávisti voči Rómom na internete. Od augusta do októbra 2023 dátový analytik a experti pomocou špecializovaného softvéru na dátovú analýzu skúmali veľký objem dát.
Hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie pre šírenie nepravdivých informácií o kupovaní hlasov vo voľbách
Systém analyzoval viac ako 51-tisíc príspevkov na sociálnych sieťach Instagram, TikTok a Facebook. Z toho 2 428 príspevkov používateľov sa týkalo Rómov s tým, že 1 993 (82 percent) príspevkov bolo negatívnych a 1 352 (56 percent) obsahovalo hate speech, a teda nenávistné prejavy, z ktorých časť by mohla byť podľa Weisenbachera aj trestná. Weisenbacher vyslovil zámer v budúcnosti zaradiť do skúmaných platforiem aj YouTube.
„Cieľom projektu je boj proti nezákonným nenávistným prejavom voči Rómom na internete prostredníctvom podpory rozvoja vyvážených online naratívov a podpory kritického myslenia používateľov internetu,“ vysvetlil riaditeľ IĽP.
Prudký nárast nenávistných prejavov
Prekvapujúcimi boli podľa Weisenbachera výsledky v období parlamentných volieb a po voľbách, kedy príspevky od používateľov obsahujúce nenávistné prejavy prudko vzrástli. Podľa Weisenbachera to má priamy súvis so sľúbenými 500 eurami za účasť vo voľbách od koalície OĽaNO.
Exprezident Kiska spustil módnu značku Romade. Bojovať chce proti diskriminácii Rómov na trhu práce (video)
Prekvapením podľa riaditeľa IĽP bolo aj to, že veľká časť nenávisti voči Rómom prichádzala od demokraticky a liberálne orientovaných používateľov.
Ako IĽP priblížil, témami negatívnych a nenávistných príspevkov od používateľov boli najmä finančné (31 percent), rodinné/sociálne (24 percent), výsledok volieb (19 percent), bývanie (18 percent), kriminalita (7 percent). Závery výskumu podľa Weisenbachera ukazujú, že pravidlá sociálnych médií sú nedostatočné.
Komunikácia s Meta nič nepriniesla
„Snažíme sa s tým niečo robiť, no je to veľmi ťažké. IĽP komunikoval so spoločnosťou Meta, bohužiaľ to nikam neviedlo. Komunikácia s Twitterom zlyhala po zmene majiteľa,“ spresnil Weisenbacher a pokračoval, že hate speech by mal byť v slovenskej legislatíve lepšie kodifikovaný.
Pripomenul, že EÚ a Európsky parlament prišli s iniciatívou novej smernice, pričom dúfa, že sa tak aj stane. Podľa riaditeľa IĽP je potrebné v tomto smere pracovať aj s verejnosťou.
„Výsledky hovoria, že problém má majorita. Na Slovensku sa zvyklo hovoriť o rómskom probléme, ale problém má majorita. Myslíme si, že treba zásadným spôsobom zmeniť povedomie, rozbiť niektoré stereotypy a zastaviť dezinformácie,“ dodal Weisenbacher a súčasne uviedol, že IĽP plánuje pokračovať v kampani #PravdaORomoch aj v tomto roku.
V roku 2023 sa kampaň zamerala na sociálne témy a témy bývania, v tomto roku sa chce inštitút zamerať na témy finančné a rodinné. V rámci projektu sa skúmali príspevky publika pod príspevkami na profiloch sociálnych sietí medií Aktuality.sk, Televízne Noviny, Televízia Joj, Krimi TV Joj, Nový čas, Pravda, Topky, Správy RTVS, SME, Plus jeden deň/Pluska, SITA Webnoviny, Teraz.sk, Denník N a Startitup.sk.