Podľa Mikloša totiž síce Slovensko nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch.
„Celkovo neušetríme, len štruktúra z hľadiska programu pre Grécko a pre iné krajiny bude rôzna,“ vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede Mikloš. Na základe aktuálnej dohody by Grécko z nového úverového programu, teda prvých úverov, ktoré má krajina dostať z eurovalu, malo prijať o 21 mld. eur viac, ako v júli dohodnutých 109 mld. eur.
Premiérka Iveta Radičová v Bruseli podľa jej straníckeho kolegu Ivana Mikloša vyrokovala, že Slovensko sa bude podieľať na gréckom programe len v tom podiele, ktorý je vypočítaný z pôvodných 109 mld. eur. „Celkové naše záväzky v rámci eurovalu nebudú nižšie, čiže inde to zase bude vykompenzované, že pri iných programoch tá čiastka, o ktorú menej ručíme pri gréckom programe, tak tú čiastku zaplatíme, resp. budeme garantovať pri ďalších programoch,“ dodal Mikloš.
Slovenský minister financií hodnotí celkovo závery nočných rokovaní v Bruseli ako úspešné a privítal ich. „Som veľmi rád, že sme dospeli k týmto výsledkom, ktoré, predpokladám, naozaj môžu byť tým nevyhnutným, čo môže euro ochrániť a zachrániť,“ povedal Mikloš. Súčasťou dohôd je napríklad aj navýšenie kapitálovej primeranosti bankových domov na 9 %. Toto kritérium pritom slovenský bankový sektor ako celok podľa zástupcu Slovenska v eurovale Martina Bruncka v súčasnosti spĺňa.
Premiérka Iveta Radičová ešte pred odchodom na stredajší summit informovala, že sa pokúsi presadiť, aby si materské banky nemohli riešiť svoje problémy cez kapitál dcérskych bánk v ostatných krajinách. Podľa Bruncka je pritom súčasťou dohôd aj to, že bankový dozor v jednotlivých členských krajinách, teda v prípade Slovenska Národná banka Slovenska, pri prípadnej rekapitalizácii bánk musí dohliadnuť, aby banky príliš nemenili svoju úverovú politiku.
Minister financií Ivan Mikloš pritom zdôrazňuje, že v prípade bánk celková dosiahnutá dohoda neznamená poskytovanie „darčekov“ pre banky, ale platiť za straty budú musieť majitelia bánk. „Ak to bude pomoc z rozpočtových národných zdrojov, tak bude návratná a budeme trvať aj na tom, aby došlo k odpisu straty zo základného imania,“ uviedol Mikloš.