Slovenskú ekonomiku dnes hlavne ťahá automobilový, strojársky a elektrotechnický priemysel. Ukazuje sa však, že ten pomaly dosahuje svoje limity.
Slovensko potrebuje ekonomiku diverzifikovať. Jednou z možností je cestovný ruch. Ak dáme politické priority na rozvoj cestovného ruchu, vieme veľmi rýchlo zaznamenať výsledky v zamestnanosti. Obraz Slovenska budovaný cez cestovný ruch je potrebné východisko. Ide o ekonomizáciu brandingu cez cestovný ruch.
Ivan Mikloš hovorí o potrebe vedomostnej ekonomiky.
Proces naštartovania vedomostnej ekonomiky je ďaleko dlhší, ale nesmieme samozrejme ho opustiť. Výsledky ukazujú, že vzdelávanie má na Slovensku obrovské rezervy. Nie je možné sa dostať na špicu vedomostnej ekonomiky za krátke obdobie. Potrebujeme našim občanom dať riešenia v kratšom časovom horizonte. V cestovnom ruchu to vieme dosiahnuť politickými aj hospodárskymi opatreniami. Výsledky vedomostnej ekonomiky prídu možno o 20 – 30 rokov, ak by sme na nich začali pracovať teraz. Keď začneme teraz pracovať na cestovnom ruchu, tak zásadné výsledky môžu byť v horizonte jednej dekády, teda desiatich rokov.
Ako sa dá pomôcť cestovnému ruchu?
KDH ako jedným z prvých opatrení prinieslo návrh na zníženie DPH na ubytovanie. Ide o politické rozhodnutie, ktoré štát na začiatku stojí nejaké prostriedky. Ale tie nebudú premrhané. Práve naopak, budú dobre investované. V konečnom dôsledku budú pozitíva o mnoho vyššie. Počiatočný úbytok na dani sa neskoršie prejaví na zvýšenom daní zo zisku. Zároveň sa naštartuje tvorba pracovných miest. To je ďalší benefit, lebo tým máme nižšie výdavky na sociálne dávky. Pribudnú ľahko vymožiteľné takzvané spotrebné dane, ako je daň z alkoholu. Narastie dopyty po stravovacích službách. Teda znížená daň sa do štátneho rozpočtu vráti vo väčšej miere.
Cestovný ruch má však aj multiplikačnú úlohu.
Pri vytvorení jedného pracovného miesta v cestovnom ruchu, sa generujú ďalšie pracovné miesta. Ide až o 2,8 % pracovných miest v iných sektoroch. Napríklad potravinárstvo, poľnohospodárstvo, upratovacie služby, dopravné služby. KDH je presvedčené, že cestovný ruch a jeho rozvoj je nutná a potrebná časť pri budovaní obrazu Slovenska v zahraničí, ktorá sa vráti aj ekonomicky.
Máme čo ponúknuť v cestovnom ruchu? Prečo by napríklad Rusi mali po takejto zime, aká doteraz bola, mali prísť opäť ku nám a nie do Rakúska?
Tí, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, ak sú prezieraví, tak diverzifikujú riziká. Aj na Slovensku, aj keď bolo teplo, v niektorých lyžiarskych strediskách sa dalo lyžovať. Ale keď neboli dobré snehové podmienky, tak mali rekordné návštevnosti aquacentrá a kúpele. To znamená, nedalo sa lyžovať, ľudia si našli náhradný program a oddychovali iným spôsobom. Toto nám veľmi pomáha aj pri prechodnom období, to znamená medzi sezónami, medzi zimnou a letnou.
Prečo k nám Rusi radi chodia, alebo posielajú sem svoje deti do prázdninových táborov?
Jedným z kľúčových rozhodnutí prečo sa rozhodujú pre Slovensko, je bezpečnosť. Slovensko je vnímané ako krajina, ktorá je bezpečná. Nie sú tu teroristi a čo majú normálni rodičia drahšie ako vlastné deti? Bezpečnosť je hodnota, ktorú Slovensko by malo navonok prezentovať. Sme bezpečná krajina. Keď sa organizovali majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku, nikto nepochyboval o bezpečnosti Slovenska. Samozrejme, robili sa bezpečnostné opatrenia, ale bezpečnostné zložky všetko zvládli. Náklady aj na organizovanie takýchto udalostí ako boli MS, sú na Slovensku o mnoho nižšie ako keď sa to robí v exponovaných krajinách typu USA, Rusko, Anglicko. Slovensko je k Rusom a Ukrajincom ústretové. Rusi a Ukrajinci napríklad na Slovákoch stále oceňujú, že u nás necítia ani nadradenosť, ani podriadenosť. Napríklad naopak Rusi pociťujú, že historicky sú vzťahy Ruska a Poľska zaťažené nevysporiadanými udalosťami. Táto nevysporiadaná história bráni aj v ekonomickom rozvoji. Slovensko takéto problémy nemá v princípe s nikým. Je to naša obrovská výhoda.
Pred niekoľkými rokmi mohli mať určité obavy Maďari.
Maďari prestali chodiť lyžovať na Donovaly, keď mali obavu o bezpečnosť, lebo boli napäté susedské vzťahy. Ako náhle sme preukázali našu ľudskosť pri ekologickej katastrofe v Maďarsku a na Donovaly sme pozvali dva autobusy maďarských detí z postihnutej oblasti, bol to pre Maďarov obrovský signál, že sme normálni ľudia. Pochopili, že napätia bola otázka politických špičiek, ktoré vystavali medzi Slovákmi a Maďarmi hrádze.
Spomenuli sme Rusov a Maďarov. Odkiaľ by sme ešte mohli prilákať turistov?
Prioritné je, aby sme mali všetky vzťahy dobre vysporiadané so susedmi. Ak Slovensko deklaruje, že chce budovať dobrý obraz o svojej krajine v zahraničí, že sme priateľskí, bezpeční, najskôr to musia hovoriť o nás naši susedia, ktorí majú s nami priamu skúsenosť.
Problémom však je, že do našich destinácií nechodia dovolenkovať Slováci, pretože na to jednoducho nemajú.
Podnikateľský sektor musí prejsť svojim vývojom. Každý má právo zadefinovať cez cenovú politiku o akú klientelu stojí. Aj vo Švajčiarsku sú strediská, kde nechodia bežní Švajčiari, alebo Nemci. Tieto strediská sa zadefinovali kvalitou svojich služieb a samozrejme tým pádom aj cenou tak, že to nie je pre každého. Toto je slobodné právo podnikateľov, že si zadefinujú to, pre koho chcú poskytovať služby. Úlohou štátu je ale nastaviť pre všetkých, aj pre tých menších aj pre tých väčších podnikateľov, aby mali férové podmienky, aby boli podmienky pre všetkých jasné.
