Modernizácia colných informačných systémov patrila dlhé roky medzi najväčšie technologické dlhy slovenskej finančnej správy. Nedodržané harmonogramy, legislatívne meškanie a hrozba sankčného konania zo strany Európskej komisie vytvárali tlak, ktorý Slovensko nedokázalo dlhodobo riešiť. Po rokoch odkladov sa však situácia zlomila. Finančná správa oznámila úspešné zavŕšenie implementácie všetkých troch strategických systémov, ktoré požaduje európska legislatíva v rámci Pracovného programu k Colnému kódexu únie.
Odvrátená hrozba sankcií
Ide o modernizovanú verziu tranzitného systému NCTS vo fáze 5, nový automatizovaný systém vývozu AES s centralizovaným colným konaním a o modernizovaný vnútroštátny dovozný systém. Tri projekty, ktoré sa mali pôvodne nasadzovať v rokoch 2020 až 2023, sa podarilo podľa finančnej správy integrovať počas posledných 18 mesiacov. Vďaka tomu Slovensko nielen splnilo svoje záväzky, ale zároveň odstránilo bezprostrednú hrozbu začatia sankčných procedúr zo strany Európskej komisie.
Fungujúci IT systém ako pozitívny príklad v ére kontroverzií - KOMENTÁR
Prioritou bolo, ako uvádza finančná správa, nájsť riešenie v podobe zrýchlenej koordinácie s európskymi inštitúciami, intenzívnej spolupráce s dodávateľmi IT riešení a výrazného posilnenia interných kapacít. Dnes sú všetky colné procesy kompatibilné so systémami ostatných členských štátov.
Reálna zmena procesov
Význam zmien tak nespočíva len v tom, že Slovensko dobehlo päť rokov starý európsky harmonogram. Implementované systémy reálne menia fungovanie colných procesov. Pre podnikateľov prinášajú rýchlejší tok tovaru cez hranice, plnú elektronizáciu konaní, efektívnejšie spracovanie zásielok, vyššiu predvídateľnosť a nižšiu administratívnu záťaž.
Modernizácia podľa finančnej správy zároveň posilňuje transparentnosť colných konaní a zvyšuje kvalitu kontrolných mechanizmov štátu. V opačnom prípade by slovenské podniky čelili riziku, že by boli nútené presúvať colné konania do iných členských krajín EÚ, ktoré majú moderné systémy. Takýto scenár by okrem finančnej ujmy pre štátny rozpočet mohol negatívne ovplyvniť aj slovenskú obchodnú bilanciu.
