Mnohí si myslia, že hekeri cielia najmä na veľké firmy a bohatých podnikateľov, no podľa odborníkov na kybernetickú bezpečnosť je najčastejšou obeťou bežný používateľ.
„Stačí málo a váš digitálny život má v rukách niekto iný,“ upozorňuje Mária Krahulecová, spoluzakladateľka Qubit Conference.
Pozor na varovné signály
Kybernetické útoky dnes prebiehajú nenápadne a často dlhodobo, pričom útočníci môžu sledovať správy, polohu či ovládať zariadenia obetí.
„Väčšina ľudí zistí, že niečo nie je v poriadku, až keď je neskoro,“ dodáva Krahulecová a upozorňuje na varovné signály ako neznáme prihlásenia, rýchle vybíjanie batérie či podivné správy od kontaktov.
Dezinformácie na sociálnych sieťach nie sú iba zanedbateľnou odchýlkou. Ktorá platforma ich obsahuje najviac?
Rok 2025 priniesol zjednodušenie hekerských útokov, keďže hotové softvéry sú dostupné aj pre začiatočníkov a umelá inteligencia umožňuje vytvárať falošné e-maily, hlasy či deepfake videá.
„Najčastejšou obeťou je obyčajný človek, pretože má slabú ochranu a používa jednoduché heslá,“ vysvetľuje Krahulecová.
Podvodné SMS aj falošné súťaže
Na Slovensku bolo v roku 2024 zaznamenaných viac než 4 000 kybernetických incidentov, väčšina z nich smerovala na bežných používateľov. Časté sú útoky cez podvodné SMS, e-maily či falošné súťaže na sociálnych sieťach.
Okrem masových útokov existujú aj cielené kampane na konkrétne osoby či firmy, kde útočníci využívajú sofistikované metódy ako deepfake hovory či špeciálne pripravené e-maily.
Slovenskí manažéri vítajú AI a zhruba štvrtina by jej zverila rozhodovacie právomoci, majú však aj obavy
„Kybernetická bezpečnosť by mala byť rovnako samozrejmá ako umývanie rúk,“ zdôrazňuje Krahulecová. Odporúča používať silné a jedinečné heslá, zapínať dvojfaktorovú autentifikáciu, neklikať na neznáme odkazy a pravidelne aktualizovať systémy.
V prípade podozrenia na sledovanie je dôležité okamžite odpojiť zariadenie od internetu, zmeniť heslá, spustiť antivírusovú kontrolu a v prípade potreby kontaktovať odborníkov alebo políciu.
