Zločinci údajne použili ukoristené pobočky bánk v Mariupoli, aby sa dostali k osobným údajom takmer 4 000 miestnych obyvateľov, vrátane mŕtvych a ľudí, ktorých nútene deportovali do Ruska.
Medzi napadnutými stránkami bol aj web prezidentského kandidáta Petra Pavla, portál Hlídač státu či webové sídlo českého ministerstva zahraničných vecí.
Po vyhlásení bankrotu hackeri podľa burzy ukradli z jej medzinárodnej obchodnej platformy kryptomeny za 323 miliónov a z americkej platformy za 90 miliónov dolárov.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, hackeri podporovaní Ruskom vykonali sériu kyberútokov na ukrajinské subjekty a tiež na 128 organizácií v 42 ďalších štátoch.
Medzi známymi obeťami sú výskumné organizácie, poskytovatelia internetových služieb a európske diplomacie najmä vo východnej a v juhovýchodnej Ázii, hlavne v Mongolsku.