Slovenskí spotrebitelia vstupujú do obdobia najväčších online nákupov roka s rekordne vysokou mierou rizika, ukazuje prieskum spoločnosti Visa. Takmer polovica Slovákov sa v poslednom roku stretla s podozrivými alebo falošnými reklamami, pričom až 41 percent sa obáva, že rozvoj umelej inteligencie sťaží rozpoznávanie podvodov. Práve AI a jej schopnosť generovať presvedčivé obrazy, videá či texty zmenila dynamiku kybernetických hrozieb a otvorila podvodníkom priestor pôsobiť dôveryhodnejšie než kedykoľvek predtým.
AI obsah
Podľa Visa sú najzraniteľnejší tí používatelia, ktorí nedokážu rozoznať umelou inteligenciou vytvorený obsah. Prieskum uvádza, že spotrebitelia, ktorí si často mýlia AI obsah s originálnym, sú až päťkrát náchylnejší stať sa obeťou podvodu. Je to 53 percent oproti 10 percentám tých, ktorí rozdiel rozpoznajú.
Svet sa spája proti kyberzločinu, 60 krajín podpísalo prvú dohodu OSN o boji proti digitálnej kriminalite
Podvodníci využívajú falošné účty, deepfake videá a sofistikované reklamy, ktoré často napodobňujú známe značky aj vizuálny jazyk sociálnych sietí. Visa dokonca vytvorila v rámci kampane sériu vlastných AI vizuálov, aby ukázala, ako jednoducho sa dá ľudí zmiasť.
Slovenskí spotrebitelia sú pritom mimoriadne zraniteľní. Podľa prieskumu by takmer polovica nedokázala spoľahlivo odhaliť falošný obsah, hoci až 47 percent opýtaných si všimlo podozrivé reklamy. Napriek tomu iba pätina zákazníkov bežne kontroluje, či web či ponuka pochádzajú z overeného zdroja.
Priemerná finančná strata
To vedie k tomu, že takmer polovica Slovákov sa stala terčom online podvodu a jeho riešením stratila viac než 24 hodín času. Priemerná finančná strata obete predstavuje 236 eur, čo pri celoplošnom dopade znamená ekonomické škody približne 154,7 milióna eur. Každá piata obeť priznala, že podvod sprevádzali aj psychické následky, najmä stres, úzkosť alebo rozpaky. Podľa zistení pritom viac ako 38 percent obetí následne váha, či bude znova nakupovať online, a až 27 percent prípad ani nenahlási.
Slovensko sa zaviazalo chrániť deti na internete, no varuje pred zásahmi do súkromia
Prieskum zároveň rozkrýva slabé miesta v digitálnom správaní Slovákov. Viac než tretina ľudí priznáva, že na internete zdieľala obsah bez overenia jeho pravosti, a 33 percent si pred vytvorením názoru neprečíta viac než samotný nadpis. Takíto používatelia sú až dvakrát častejším terčom podvodov než tí, ktorí si informácie overujú. Každý desiaty Slovák navyše neprijíma žiadne opatrenia na ochranu svojich účtov či zariadení.
Sofistikovanosť podvodov
Technologické riešenia však podľa Visa nie sú všeliekom. „Rastúca sofistikovanosť podvodov si dnes vyžaduje ešte väčšiu pozornosť v oblasti kyberbezpečnosti. Aj keď sú napríklad platby cez digitálnu peňaženku chránené jedinečnými tokenmi a patria medzi najbezpečnejšie spôsoby platenia, je dôležité, aby spotrebitelia vedeli rozpoznať, kedy je ponuka dôveryhodná a kedy môže ísť o podvod,“ uviedla country manažérka Visa pre Slovensko Ľubica Gubová.
Digitálni duchovia: Čo sa stane s vašimi účtami a dátami po smrti a kto k nim získa prístup?
Visa preto apeluje na verejnosť, aby overovala zdroje, nakupovala cez dôveryhodné weby, aktivovala dvojfaktorové overenie a nikdy neposkytovala bankové údaje cez sociálne siete či neoverené kanály.
