Spoločnosť Mastercard predstavila index kybernetickej bezpečnosti pre Slovenskú republiku a výsledky odhaľujú výrazné rozdiely v digitálnej odolnosti medzi firmami a jednotlivcami. Kým podniky a organizácie už prijali kybernetickú bezpečnosť za prirodzenú súčasť svojho fungovania, veľká časť verejnosti zostáva zraniteľná, často práve vlastnou nedisciplinovanosťou či neznalosťou.
Index kyberbezpečnosti
Index vznikol na základe prieskumu medzi 209 firmami a 2 000 spotrebiteľmi v SR a ČR a hodnotí štyri kľúčové oblasti, a to prístup ku kyberbezpečnosti, prevenciu, vzdelanie a správu hesiel. Výsledky sú rozdelené do štyroch úrovní od rizikovej po vysokú.
Slovensko by mohlo byť technologický líder, škoda len, že o tom nikto netuší (komentár)
Kým firmy dosiahli 63 bodov zo 100, čo ich radí do bezpečnej úrovne, súkromné osoby získali len 45 bodov a spadajú do rizikovej kategórie. Vysokú úroveň bezpečnosti nezískala ani jedna z hodnotených skupín. Generálna riaditeľka Mastercard pre Slovensko a Česko Jana Lvová upozorňuje, že technické riešenia sú len časťou problému.
„Kybernetická bezpečnosť už nie je len technologickou otázkou. Ide o základ dôvery v digitálnu ekonomiku,“ uviedla.
Ohrození sú najmä jednotlivci
Dodáva, že najslabším článkom zostávajú jednotlivci, a to aj v pracovnom prostredí. Zatiaľ čo približne osem z desiatich IT pracovníkov vo firmách verí, že dokáže rozoznať a zastaviť kyberútok, medzi súkromnými osobami je situácia dramaticky horšia.
Moderní hackeri pôsobia profesionálne. Ktoré útoky sú najčastejšie a ako sa brániť?
„Kyberútok by podľa svojich slov zvládla rozpoznať a ubrániť sa iba polovica opýtaných a 14 percent dokonca jednoznačne odpovedalo, že by to vôbec nedokázali,“ uvádza Jana Lvová.
Väčšina firiem pritom zavádza preventívne opatrenia systematicky. Denne zálohuje dáta, disponuje krízovým plánom a investuje do bezpečnostných riešení. Takmer šesť z desiatich organizácií už zamestnáva odborníka, ktorý sa venuje výhradne kybernetickej bezpečnosti, kým pred dvoma rokmi to bola len tretina.
Bariéry ochrany
V prípade verejnosti sa ukazuje problém najmä v správaní. Mnohí ľudia síce deklarujú, že digitálnu bezpečnosť považujú za dôležitú, no ich konanie tomu nezodpovedá. Až 35 percent priznáva, že kliklo na nebezpečný odkaz či prílohu, 15 percent vyplnilo údaje na podozrivej stránke a 11 percent priamo poskytlo svoje informácie podvodníkovi cez telefón.
Hackovanie, deepfake, bomby: Kam až môže zájsť podľa odborníka AI? - ROZHOVOR
Výraznou bariérou ochrany je podľa opýtaných vlastná pohodlnosť, pocit, že „mne sa to stať nemôže“, a nedostatok informácií. Základné pravidlo kyberbezpečnosti, teda opatrnosť a obozretnosť, uvádza len 30 percent respondentov. Firmy aj jednotlivci sa zároveň zhodujú, že útoky sú prepracovanejšie a kyberkriminalita bude ďalej silnieť, najmä vďaka rýchlemu rozvoju umelej inteligencie.
Stále väčšie riziko
„Už 94 percent predstaviteľov firiem a organizácií si myslí, že AI útočníkom pomáha, zatiaľ čo AI berie ako pomocníka pri obrane len 63 percent,“ hovorí Jana Lvová.
Podľa nej sú však práve moderné technológie nevyhnutné na ochranu platobnej infraštruktúry a odhaľovanie podvodov. Štúdia Mastercard Signals zároveň upozorňuje, že digitálny priestor pre útoky sa rýchlo rozširuje.
EÚ navrhuje odklad pravidiel pre „vysoko rizikovú“ AI a zjednodušenie cookie bannerov
Internet vecí, 5G siete, široká sieť prepojených služieb či dodávateľských reťazcov vytvárajú nové príležitosti pre útočníkov. Kyberkriminalita sa tak stáva profitabilným a dostupným „biznisom“, ktorý nie je obmedzený hranicami ani fyzickou prítomnosťou.
