Vypínanie internetu v celej krajine je praktika, ktorú si v Európe nedokážeme ani predstaviť, no v niektorých štátoch ide o celkom bežnú prax slúžiacu na manipuláciu obyvateľstva, cenzúru a represiu v čase nepokojov. India si drží svetový rekord – bez pripojenia bola niektorá oblasť viac než 500 dní. V Severnej Kórei ide o každodennú realitu.
Štáty obmedzujú online priestor pod zámienkou bezpečnosti, no často tým umlčujú kritikov, bránia organizácii protestov či zastrašujú obyvateľstvo. Prečo k tomu dochádza, aké sú dôsledky a či môže byť vypnutie internetu legitímne, vysvetľuje politológ Jozef Lenč v rozhovore.
Ako sa z politologického pohľadu pozeráte na fenomén vypínania internetu štátom? Môžeme ho vnímať ako formu modernej cenzúry alebo represií?
V prípade, že to štát, resp. aktuálna vládna väčšina využíva, prípadne zneužíva za účelom oslabiť demokratickú súťaž, umlčať kritikov alebo tým oslabiť občiansku spoločnosť, tak to jednoznačne môžeme považovať za akt modernej cenzúry ako spôsob represií voči nepohodlným.
Hackovanie, deepfake, bomby: Kam až môže zájsť podľa odborníka AI? - ROZHOVOR
Avšak, ak sa objaví situácia, že sa niektoré internetové stránky, sociálne siete podieľajú svojou činnosťou, resp. zdieľaným obsahom na rozvrate demokratického systému, ak sa stávajú nástrojom nepriateľov štátu (domácich či externých), je ich vypínanie v záujme štátu a jeho občanov, a teda nemožno apriórne hovoriť o cenzúre.
V ktorých typoch režimov je takéto vypínanie internetu najčastejšie a prečo? Existuje medzi nimi nejaký spoločný menovateľ?
Ak hovoríme o vypínaní internetu v súvislosti s cenzúrou, tak to sú prednostne totalitné a autoritatívne režimy, ktoré sa týmto spôsobom chcú ochrániť pred stratou získanej moci. A teda spoločným menovateľom je strach zo straty moci.
Čo štáty týmto krokom sledujú? Ide čisto o potlačenie protestov a organizovaného odporu alebo aj o psychologický efekt?
Primárne o oslabenie a potrestanie tých, ktorí sa vzopreli režimu. Sekundárne odradiť od tohto konania iných, ktorí by ich chceli nasledovať.
India je formálne najväčšou demokraciou sveta, no zároveň je aj „rekordérom“ v počte vypnutí internetu. Čo to vypovedá o stave demokracie v krajine?
Ak nepoznáme všetky prípady a príčiny, prečo indické úrady rozhodli o vypnutí internetu, či niektorých stránok – neraz pravdepodobne aj ako reakcia na teroristické útoky, tak len ťažko môžeme prezentovať jednoznačnú odpoveď, čo to vypovedá o štáte, ktorý tak koná.
Zneužívanie umelej inteligencie či nenávistné prejavy. Tínedžeri stále viac čelia online hrozbám
Súčasne však vidíme, že India pod správou súčasného premiéra Módiho smeruje k hybridnej podobe režimu a posilňujú sa v nej autoritatívne prvky vlády, ergo vypínanie môže byť aj jedným z nástrojov nastupujúceho nového režimu.
Kde je podľa vás hranica medzi ochranou verejného poriadku a hrubým zásahom do ľudských práv? Je vôbec možné legitimizovať takéto kroky?
Je. Legitimitu takýmto krokom dáva všeobecný konsenzus demokratických strán, štátu a občianskej spoločnosti. Ak sa rozhodnutia o obmedzovaní (kontrole) obsahu na internete opierajú o všeobecný konsenzus a nie sú len agendou súčasných mocných namierenou voči „bezmocným“, tak oná hranica nebola prekročená.
Aké dôsledky má takéto vypínanie internetu pre spoločnosť?
Praktickým dôsledkom je to, že sa obmedzí hlas tých, ktorí sú „umlčaní“.
Aký signál tým vláda vysiela vlastnému obyvateľstvu a svetu?
To záleží od toho, za akým účelom pristúpila k tomuto kroku. Jedným signálom môže byť to, že ukazuje, že boj za zachovanie demokracie nevzdáva. Druhým signálom môže byť to, že sa rozhodla „hodiť demokraciu“ do koša a nastoliť autoritatívny či totalitný režim.
Je podľa vás v poriadku, že technologické firmy ako Meta alebo Google s takýmito vládami často spolupracujú alebo mlčia? Akú úlohu tu zohrávajú veľké korporácie?
Ak ide o prvý prípad – ochranu demokracie, tak je spolupráca na mieste, ba je žiadaná. Demokratické vlády neraz volajú po zodpovednom prístupe technologických gigantov k tomu, čomu dávajú priestor na svojich platformách. Ak sa však techno-giganti podieľajú na budovaní totalitarizmu, tak je ich participácia na tomto hanebná.
Súčasné vojenské konflikty ukazujú, že prístup k informáciám je jedným z kľúčových z bojísk. Môžeme teda povedať, že aj internet sa stal zbraňou a jeho vypnutie vojnovou taktikou?
Áno, môžeme to aj takto vnímať.
