Dobrý sluha, ale zlý pán? Umelá inteligencia môže ľuďom pomôcť, no vyvoláva aj pocity strachu a ohrozenia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Umelá inteligencia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Za najväčšiu výhodu umelej inteligencie (AI) považuje 29 % opýtaných zvýšenie efektívnosti a produktivity najmä v práci.

Napríklad tým, že šetrí čas, pracovnú silu, znižuje náklady, zjednodušuje výrobné procesy, nahradzuje človeka v automatizovaných, alebo nebezpečných činnostiach.

Podľa 24 % respondentov je najväčšou výhodou aj to, že uľahčuje a zjednodušuje život v rôznych oblastiach – najmä v práci, pri štúdiu a vzdelávaní alebo každodennom osobnom živote.

Ukázal to najnovší celoslovenský prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET, uskutočnil sa v apríli na reprezentatívnej vzorke 1 069 osôb starších ako 14 rokov.

Zneužitie človekom

Ďalšie výhody si ľudia spájajú najmä s vlastnosťami umelej inteligencie. Podľa 20 % oslovených je to rýchlosť v rozhodovaní, riešení úloh, či dostupnosti informácií. Desať percent vyzdvihuje presnosť a spoľahlivosť a 9 % komplexnosť, variabilitu č flexibilitu umelej inteligencie.

„Na druhej strane umelá inteligencia vyvoláva v ľuďoch strach a pocit ohrozenia. Najväčšie obavy vyvoláva zneužitie AI samotným človekom,“ priblížil autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.

Viac ako štvrtina opýtaných podľa neho uviedla ako jej nevýhodu rôzne bezpečnostné ohrozenia a riziká od šírenia hoaxov, dezinformácií, deepfake videa, zneužitia osobných údajov, hackerských útokov, podvodov až po vojnu.

„Druhou významnou nevýhodou AI je ohrozenie trhu práce. Takmer pätina opýtaných (17 %) tvrdí, že nasadenie AI pripraví mnohých ľudí o prácu alebo vďaka nej zanikne množstvo profesií a povolaní,“ pokračoval Marián Velšic.

Zničenie civilizácie

Tretia významná nevýhoda sa vzťahuje na jej vlastnosti ako je nespoľahlivosť, chybovosť, nepresnosť, nekontrolovateľné a nepredvídateľné správanie, ktoré uvádza 13 % opýtaných.

Každý desiaty respondent uvádza tiež všeobecnú hrozbu – zničenie civilizácie, teda keď AI nahradí a ovládne človeka, prípadne nejakým spôsobom človeku ublíži.

K týmto respondentom možno navyše pridať ďalších 6 %, ktorí považujú za jej najväčšiu nevýhodu stratu slobody, súkromia, manipuláciu, ovládanie či sledovanie ľudí.

Negatívny vplyv umelej inteligencie sa môže tiež prejaviť na samotnom človeku, napríklad tým, že ničí jeho myslenie a kreativitu, spôsobuje zlenivenie a závislosť alebo degraduje vzájomné medziľudské vzťahy.

Iba pozitívny prínos?

„Hoci univerzálny charakter technológie umelej inteligencie predurčuje jej nasadenie prakticky do každej oblasti ľudskej činnosti, nie v každej respondenti očakávajú jej pozitívny prínos. Umelá inteligencia je pomerne negatívne vnímaná v tých oblastiach, ktoré majú bezpečnostno-vojenský alebo politicko-mocenský charakter,“ poznamenal Marián Velšic.

Napríklad väčšiu škodlivosť ako užitočnosť AI v politike očakáva až 61 %, v armáde 50 % a v oblasti bezpečnosti 42 % opýtaných. Tieto postoje pritom logicky nadväzujú na predchádzajúce zistenia o nevýhodách umelej inteligencie.

„Napríklad na obavy jej zneužitia človekom proti iným ľuďom, potenciálne zničenie civilizácie, svojvoľné ublíženie AI človeku, stratu slobody, manipuláciu s ľuďmi“, dodal k zisteniam Marián Velšic.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marián Velšic
Firmy a inštitúcie IVO Inštitút pre verejné otázky