Digitalizácia hrá kľúčovú rolu v modernom hospodárstve, odmerať jej rozsah však zostáva výzvou. Krajiny bežne zisťujú, koľko domácností a podnikov využíva online platformy či elektronické platby alebo sledujú účel a bariéry využívania jednotlivých technológií umelej inteligencie.
Podľa Eurostatu Slovensko vyčnieva nad priemerom Európskej únie vo frekvencii používania počítačov v domácnostiach, v nakupovaní cez internet,prístupe k verejným databázam alebo registrom, získavaní informácií, oficiálnych dokumentovči online kontaktovaní verejných inštitúcií.
Naopak, krajina zaostáva za priemerom EÚ v pokrytí domácností internetom, využívaní osobného internetového bankovníctva či najmodernejších technológií v podnikoch. Dostupnosť počítačov pre domácnosti, využívanie cloudu jednotlivcami, frekvencia prístupu na sociálne siete je približne na úrovni priemeru krajín EÚ.
Finančný odhad digitalizovanej produkcie zostáva výzvou
Ako však upozorňuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), tieto merania neprinášajú finančný odhad produkcie, ktorá vzniká digitalizáciou. Problémom je aj oneskorené zverejňovanie údajov, typické pre oficiálne štatistiky. Oneskorenie je o to závažnejšie, o čo rýchlejšie napreduje umelá inteligencia a online služby.
Slovensko zaostáva v digitalizácii verejnej správy, využiť môžeme skúsenosti aj zo zahraničia (foto)
S cieľom odmerať digitálnu ekonomiku štáty vytvárajú tabuľky digitálnej ponuky a použitia a satelitné účty v systéme národných účtov, ktoré slúžia aj na výpočet hrubého domáceho produktu. OECD považuje začlenenie digitálneho rozmeru do národných účtov za najlepšie, aj keď dlhotrvajúce riešenie.
Digitálnu ekonomiku možno zatiaľ sledovať ako príspevok digitálne náročných odvetví k rastu pridanej hodnoty. Takto meraná digitálna ekonomika predstavuje v krajinách OECD priemerne 51percent, na Slovensku takmer 60 percent.
IKT ako jadro digitálnej ekonomiky
Samostatne možno merať hlavnú zložku digitálnej ekonomiky, sektor informačných a komunikačných technológií (IKT), aj keď porovnateľnosť medzi krajinami je k dispozícii so značným oneskorením. Sektor IKT predstavoval 4,7 percenta hrubej pridanej hodnoty na Slovensku a 5,5 percenta v priemere za dostupné krajiny Európskej únie. Údaje sú za rok 2021.
OECD prichádza s riešením, ako v reálnom čase odmerať aspoň hlavnú zložku digitálnej ekonomiky. Model s využitím strojového učenia produkuje odhady rastu IKT sektora. Výsledky modelu poukazujú na to, že pandémia ochorenia COVID-19 ukončila éru nepretržitého zrýchľovania rastu IKT, ktorá sa začala krátko po globálnej finančnej kríze. Aj keď sa rast spomaľuje, sektor napriek tomu zostáva silný.
Model ukazuje, že miery rastu IKT v krajinách OECD dosahujú svoje historické maximá v roku 2023. Výsledky pre Slovensko však naznačujú pokračujúcu dynamizáciu sektora, čo je pozitívum pre celé hospodárstvo. Z predchádzajúceho výskumu OECD totiž vyplýva, že zvýšenie produktivity v sektore IKT ovplyvňuje celkový hospodársky rast.
