Viac ako polovica slovenskej internetovej populácie sa už stretla s obsahom alebo komunikáciou, u ktorej mali podozrenie ich vytvorila umelá inteligencia. Ide konkrétne o 57 percent, pričom 21 percent uviedlo, že sa s tým stretáva pomerne často, 36 percent sa vyjadrilo, že sa s tým stretli niekoľkokrát.
Vyplýva to z prieskumu pre Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET. Zber dát sa uskutočnil v apríli tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov starších ako 18 rokov. Zber údajov vykonala agentúra Focus.
Nie každý manipuláciu rozpozná
V prieskume 19 percent respondentov tvrdilo, že sa s manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou dosiaľ nestretli. Necelá štvrtina, 24 percent, uviedla, že takýto obsah nevie rozoznať.
„Spomedzi tých, ktorí majú skúsenosť s výskytom takto generovaného obsahu či komunikácie, až 77 percent tvrdí, že sa s ním stretáva najmä na sociálnych sieťach. Ide napríklad o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a podobne. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 percent populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou,“ vysvetľuje analytik IVO Marián Velšic.
Slovensko má historicky prvého splnomocnenca vlády pre umelú inteligenciu
Prieskum tiež ukázal, že 44 percent respondentov sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Ide napríklad o deepfake videa a zvukové nahrávky, automatizované generovanie textu, fotografií a falošných správ, hoaxy či šírenie konšpiračných teórií.
Politika je častým cieľom AI manipulácie
Tretina opýtaných, teda 33 percent, sa s týmto javom stretla v oblasti politiky. Konkrétne išlo o vytváranie a šírenie obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, ďalej cielené dezinformačné kampane na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie, a podobne.
„Schopnosti generatívnych modelov umelej inteligencie sa zlepšujú nevídaným tempom. Každá firma vyvíjajúca umelú inteligenciu sa snaží zaujať verejnosť a potenciálnych investorov novými modelmi, ktoré sú schopné generovať čoraz uveriteľnejší obsah. Výsledkom je, že aj bežní ľudia majú prístup k nástrojom schopným generovania obsahu len ťažko odlíšiteľného od toho skutočného,“ varuje Director of Artificial Intelligence v spoločnosti ESET Juraj Jánošík. Dodal, že daný trend sa bude ešte zrýchľovať a počas najbližších mesiacov, nanajvýš rokov, bude už aj pre skúsených používateľov ťažké rozpoznať obsah vytvorený pomocou AI.
Milióny fanúšikov, pozvania na rande od celebrít: AI influencerky dobýjajú svet Instagramu
„Na toto obdobie by sme sa mali pripraviť tak z hľadiska technológií, ako aj regulácie,“ dodal Jánošík. Účastníci prieskumu majú podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou aj v komerčnej sfére. Polovica opýtaných sa s ňou stretla v rámci cielenej reklamy a marketingu, ďalších 34 percent respondentov zas v rámci produktových recenzií a odporúčaní, a to vo forme falošných recenzií, komentárov či zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb.
Rozdiel je medzi mužmi a ženami
Z prieskumu vyplynulo, že skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou generovanou umelou inteligenciou sa v rozličných sociálnych prostrediach líši. Rozdiel je napríklad medzi mužmi a ženami. Kým danú skúsenosť má 63 mužov, u žien je to 51 percent. Rozdiely sú medzi respondentmi aj z hľadiska vekových skupín.
U 18 až 24 ročnými má skúsenosť s takýmto obsahom 74 percent z nich, u ľudí nad 65 rokov išlo o 41 percent. Rozdiely vykazovali aj ľudia s vysokoškolsky vzdelaním, kde malo takúto skúsenosť 69 percent, a základným vzdelaním, kde to bolo 45 percent respondentov. S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie dostávajú do kontaktu manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. Najväčšie skúsenosti má ale študentstvo, a to štyri pätiny z nich (80 percent).
Dáta, ktoré o vás zbierajú vaše zariadenia, sú pre mnohých stále záhadou. Prieskum odhalil alarmujúce zistenia
„Sociálno-demografická analýza navyše ukázala, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť rozpoznať pravdu a manipuláciu najmä pre seniorov a ľudí s nižším vzdelaním. Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41 % a spomedzi ľudí so základným vzdelaním až 43 % respondentov,“ dodal Velšic.
