Pri vzdelávaní ukrajinských detí pretrváva problém s jazykovou bariérou. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý organizovali Centrum vzdelávacích analýz (CVA), Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania, tím podpory pre Ukrajinu Centra poradenstva a prevencie Bratislava III, Hlavné mesto SR Bratislava a Štátna školská inšpekcia (ŠŠI), temer 80 percent škôl, ktoré majú deti z Ukrajiny, nemá zamestnaných ľudí ovládajúcich ukrajinčinu.
Kurz štátneho jazyka
Analytička CVA Alexandra Ostertágová uviedla, že v predošlom školskom roku organizovalo kurzy štátneho jazyka viac ako 54 percent škôl, ktoré sa zapojili do prieskumu.
V aktuálnom školskom roku išlo o vyše 31 percent škôl. Jazykový kurz neorganizovalo, a to aj pre nedostatok personálu, necelých 22 percent škôl. V tlačovej správe to uviedlo CVA.
Kurzy štátneho jazyka, ktoré uhrádza rezort školstva, podľa nich nie sú postačujúce. Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská uviedla, že kurzy niekedy nie sú dostupné vzhľadom na vyťaženosť pedagógov kmeňovej školy.
Smeráci radia Horeckému prepracovať novelu školského zákona, upozornili na viaceré problémy
Dodala, že ŠŠI na daný problém opakovane upozorňuje a na základe výsledkov prieskumu inšpektori odporúčajú zabezpečenie a zintenzívnenie jazykových kurzov.
Pedagogickí zamestnanci
Rovnako odporúčajú aj podporu zamestnávania pedagogických asistentov, ktorí by ovládali ukrajinský jazyk. Jazyková bariéra tiež ovplyvňuje poskytovanie podpory v oblasti duševného zdravia či sociálnych vzťahov.
„Školské psychologičky a psychológovia nám v navštívených bratislavských školách často hovorili, že so žiačkami a žiakmi z Ukrajiny nedokážu pracovať, pretože si navzájom nerozumejú,” povedala analytička CVA Alena Faragulová.
Koordinátorka tímu podpory pre Ukrajinu a jedna z troch ukrajinských psychologičiek Alla Plotnikova uviedla, že mnoho detí má problémy s duševným zdravím.
Duševné zdravie
„Zamestnankyne a zamestnanci školy nevedia vždy správne vyhodnotiť, čo sa v dieťati deje a čím prechádza. Keď sme pracovali priamo s deťmi, mnohé hovorili o tom, že im chýbajú známe predmety či knižky v ukrajinčine. Mali ťažkosti zvyknúť si na pravidlá a systém v našich školách. Niektoré sa javili úzkostne a depresívne,” vysvetľuje Plotnikova. Dodala, že deťom často chýbala možnosť stretávať sa aj s inými ukrajinskými deťmi, či dospelými.
SaS je ochotná zahlasovať za novelu školského zákona, ak Heger dojedná s Horeckým garanciu zmien
„Od začiatku tohto školského roka sme realizovali dva rozsiahle zbery údajov o vzdelávaní detí z Ukrajiny. V spolupráci so Štátnou školskou inšpekciou sme zaslali dotazník všetkým základným školám na Slovensku. Zapojili sa takmer dve tretiny (60,3 percenta) z nich. V spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava a s finančnou podporou UNICEF sme realizovali kvalitatívnu sondu v deviatich základných školách v Bratislave,” priblížil analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Doplnil, že o potrebách pri vzdelávaní detí z Ukrajiny, hovorili priamo so zamestnancami škôl, rovnako aj o ich skúsenostiach. Podľa výsledkov mnohým školám podpora od štátu nestačila.
Najhoršia situácia
Situácia je podľa výsledkov prieskumu najhoršia v Bratislave, kde žije 30 percent odídencov z Ukrajiny. V hlavnom meste sa vzdeláva temer 26 percent ukrajinských žiakov na Slovensku.
Horeckého ministerstvo otvorí ďalšie centrá podpory učiteľov, financované sú z plánu obnovy
Medzi odborníkmi zo zapojených organizácií panuje zhoda na tom, že situácia je dôsledkom nepostačujúcej systémovej podpory od štátu.
„Odporúčajú zintenzívniť jazykovú podporu, venovať sa duševnému zdraviu detí či podporiť zamestnávanie ukrajinsky hovoriaceho personálu na školách. Z údajov vyplýva, že školám treba poskytnúť nielen financie, ale zabezpečiť aj personálne posily či metodickú a odbornú podporu,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť Inklucentrum, ktoré od začiatku roka zamestnáva šesť ukrajinských terénnych pracovníčok.