BRATISLAVA 15. februára (WebNoviny.sk) – Zamestnanci 15 vysokých škôl v pondelok prevzali od učiteľov v materských, základných a stredných školách štrajkovú štafetu.
Ako na brífingu povedal Juraj Halas zo štrajkového výboru Iniciatívy vysokoškolských učiteľov, týmto krokom chcú vyjadriť solidaritu s kolegami v regionálnom školstve. Do štrajku vstupujú na protest voči spôsobu, akým sa zaobchádza s ich kolegami, na znak nesúhlasu so súčasným spoločenským postavením učiteľov, no predovšetkým na podporu troch požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov.
K štrajku sa prihlásilo niekoľko stoviek vysokoškolských zamestnancov
Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov v pondelok povedal, že odovzdávajú vysokoškolským učiteľom štafetový kolík, ktorý si v roku 2012 odovzdávali školy zapojené do štafetového štrajku. Štafetový kolík je podľa Crmomana symbolom toho, že zápas učiteľov trvá už tri roky. Podľa Halasa sa doteraz do štrajku prihlásilo niekoľko stoviek vysokoškolských zamestnancov. Presné číslo by mala iniciatíva poskytnúť ešte dnes, prípadne v utorok 16. februára.
Na Prírodovedeckej fakulte UK, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave či Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline je zaregistrovaných približne štvrtina pedagógov. Na rozdiel od materských, základných a stredných škôl nebudú vysoké školy počas štrajku zatvárať. Zamestnanci budú v školách a budú sa stretávať s kolegami a študentmi. Prírodovedecká fakulta, Filozofická fakulta a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK pripravili spoločný program na celý týždeň. Cieľom nie je ochromiť chod vysokých škôl, zámerom je udržať tému školstva živú, aby sa o ňom hovorilo.
Do Spojenej školy Novohradská neprišlo 504 žiakov
Rodičia sa pridávajú k štrajku, svoje deti nepošlú do školy
Učitelia prerušia štrajk, štafetu preberú vysoké školy
Štrajkujúci učitelia napísali otvorený list do Bruselu
Za desaťeurovú spájkovačku mali školy zaplatiť 117 eur
Lektor má od štátu dostávať 1600 eur za deň školenia
V zozname zapojených vysokých škôl sú Ekonomická univerzita v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Trnavská univerzita v Trnave, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a Žilinská univerzita v Žiline.
Študenti by sa mali aktivizovať, tvrdí pedagóg z UK
Zástupcovia štrajkového výboru zamestnancov na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a pedagógovia sa v pondelok na fakulte stretli približne so 150 až 200 študentmi, aby hovorili o štrajku vysokoškolských zamestnancov. Pedagógovia študentom počas prvého dňa v letnom semestri vysvetlili, prečo vstupujú do štrajku a že sa témy, o ktorých sa v štrajku hovorí, bezprostredne dotýkajú aj študentov. Ako pre agentúru SITA povedal Jozef Tancer z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte UK, bol by rád, ak by sa študenti zaktivizovali, štrajk prijali ako ponuku vstúpiť do diskusie, začali formulovať vlastný názor a prešli tak od teórie kritického myslenia aj k tomu, že ho začnú používať.
Na Filozofickej fakulte UK vstúpila do štrajku podľa Tancera približne tretina učiteľov, čiže približne sto ľudí. Výučba nebude ohrozená, no dostane alternatívny charakter. „Študentom sme ponúkli, že vo vyhradených časoch na naše prednášky a semináre sme k dispozícii. My na hodinu prídeme. Akurát s nimi nebudeme preberať látku, ktorú by sme mali v rámci daného predmetu, ale budeme sa s nimi rozprávať o vzdelávaní a školstve. Nebude to však mimo odboru. Keďže sme na filozofickej fakulte, tak každý jeden odbor súvisí s oblasťou vzdelávania a školstva,“ hovorí Tancer s tým, že napríklad politológovia môžu hovoriť o politike vzdelávania a problémoch občianskej angažovanosti.
Pedagógovia hovorili aj o dôvodoch, prečo do štrajku vstupujú. „Pre mňa najsilnejší motív bolo morálne rozhorčenie a pobúrenie nad tým, ako oficiálni predstavitelia tejto krajiny ignorujú tisíce ľudí, ktorí prejavujú svoj názor. Učitelia si nezaslúžia takéto zaobchádzanie. Cítili som morálnu povinnosť postaviť sa na ich stranu,“ hovorí Tancer.
Ministerstvo uviedlo, že tento protest vníma skôr ako symbolické gesto jednotlivcov
Senát a vedenie Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdii vyhlásili, že podporujú požiadavky učiteľov základných a stredných škôl. „Zároveň sme znepokojení, že vláda SR a minister školstva neboli počas štrajku ochotní si sadnúť s učiteľmi za okrúhly stôl a pokúsili sa zlepšiť podmienky v školstve. Spolu s inými vysokými školami na Slovensku ich žiadame, aby zmenili svoj postoj a naprávali kritický stav v školstve nie sľubmi, ale konkrétnymi činmi,“ dodáva Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdii.
Ministerstvo školstva uviedlo, že tento protest vníma skôr ako symbolické gesto jednotlivcov. To podľa ministerstva potvrdzuje aj stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie, v ktorom sa píše, že väčšina predstaviteľov vysokých škôl, ktorých zamestnanci sú členmi štrajkového výboru Iniciatívy vysokoškolských učiteľov, konštatuje, že aktivity členov štrajkového výboru sú ich osobnou iniciatívou.
„Naďalej platí, že na ministerstve sa pripravujú v spolupráci všetkých odborníkov z rezortu školstva koncepčné dokumenty, ktoré riešia problém kontinuálneho vzdelávania učiteľov, i možné alternatívy financovania škôl,“ dodáva hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová a dodáva, že ministerstvo nevie presné počty zapojených učiteľov vysokých škôl do protestu. Vysoké školy sú totiž autonómne a samosprávne inštitúcie a nemajú povinnosť hlásiť tieto údaje.
Požiadavky Študentskej rady vysokých škôl sa týkajú financovania
Študentská rada vysokých škôl vyjadruje podporu všetkým aktivitám, ktoré poukazujú na potrebnú reformu školstva na Slovensku. Okrem jasnej potreby splnenia požiadaviek regionálneho a stredného školstva je podľa rady nevyhnutné poukázať aj na potrebné zmeny vo vysokoškolskom prostredí. Informoval o tom tajomník pre vzťahy s verejnosťou Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász.
Študentská rada vysokých škôl vypracovala požiadavky, ktoré žiada zapracovať do programového vyhlásenia vlády. Prvá časť požiadaviek sa týka financovania vysokého školstva. V tejto oblasti žiada každoročne zvýšiť rozpočet do vysokého školstva o 60 miliónov eur, zvýšiť nástupný plat začínajúcich vysokoškolských pedagógov na 1,7 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve a žiada tiež transparentné súťažné financovanie.
Druhou oblasťou je podpora kvality vysokých škôl. V tomto smere žiada pripraviť modernú dlhodobú koncepciu rozvoja vysokého školstva, zvýšiť váhu výsledkov komplexnej akreditácie, zlepšiť postavenie Akreditačnej komisie, upraviť pomer prijatých študentov na dennú a externú formu štúdia. Žiada tiež zapojenie študentov do vedy a výskumu a podporovať rozvoj doktorandského štúdia.
V rámci sociálnej podpory študentov žiada zľavy na cestovanie aj pre doktorandov, dostupné študentské pôžičky a podporu študentiek na materskej dovolenke. Poslednou oblasťou je zlepšenie vzdelávania študentov. Študentská rada vysokých škôl chce zlepšenie prepojenosti vysokoškolského vzdelania s praxou, žiada tiež zlepšiť vzdelávanie na nižších stupňoch štúdia, zlepšiť systém kreditového štúdia, zverejňovanie výsledkov študentských ankiet a podporu študentských organizácií.
Štrajk učiteľov sa začal v pondelok 25. januára. Slovenská komora učiteľov a tiež Iniciatíva slovenských učiteľov vládu žiadajú, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur.
Od 1. januára 2017 následne žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur. Ďalšou požiadavkou je zvýšenie rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami.
Poslednou požiadavkou je, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov a obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity.
Súčasne by tiež novela zaviazala ministra školstva vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu.