V posledné dni školského roka si verejnosť opäť bude môcť pozrieť modelové koľajisko Železnično-modelárskeho klubu Strednej priemyselnej školy dopravnej (SPŠD) v Košiciach.
Ako pre agentúru SITA priblížil vedúci klubu Martin Balkovský, majú za sebou polstoročie fungovania. „Aspoň my to tak datujeme, od roku 1975, hoci prvotné myšlienky a úvahy o vzniku klubu boli už trochu skôr. No výsledok sa objavil v školskom roku 1974/1975,“ vraví Balkovský s tým, že si oficiálne pripomínajú 50. výročie fungovania.
História koľajiska
Samotné koľajisko sa nachádza v neveľkej miestnosti v suteréne školy. Ako vedúci klubu ozrejmil, nie je vytvorené podľa žiadnej konkrétnej predlohy, je vymyslené. Prispôsobené je pivničným priestorom, v ktorých sa nachádza.
Dôvodom, prečo bolo umiestnené práve v suteréne je to, že v čase jeho zrodu to bol jediný dostupný priestor na škole, a v pivničných priestoroch ostalo dosiaľ. Pôvodným zámerom pri vzniku koľajiska bolo jeho využitie pri výučbe dopravných odborov na škole, i prenesenie teoretických vedomostí žiakov do praxe. „Časom sa od toho upustilo, aj kvôli zmene osnov,“ vysvetľuje Balkovský históriu.
Verejnosti koľajisko prvýkrát sprístupnili v roku 1994. Najbližšie ho spolu s modelmi ukážu záujemcom v dňoch 24. až 26. júna. Vstup je bezplatný, Balkovský zdôraznil, že cieľom je potešiť najmä deti, ktoré si vláčiky môžu aj „ohmatať“, či zahrať sa na výpravcu, ak sú na to vhodné podmienky.
Záujem verejnosti počas trvania akcie máva podľa vedúceho klubu stúpajúcu tendenciu a posledné dni bývajú z hľadiska návštevnosti silnejšie. Štandardne robievajú celotýždňové akcie, tentokrát ale zvolili tri dni, aj vzhľadom na záver školského roka.
Rôznorodosť železničnej dopravy
Koľajisko aj vláčiky sú 87-krát menšie, ako ich reálne predlohy. Pokiaľ ide o rozloženie koľajiska, disponuje hlavnou traťou s osobnou aj nákladnou stanicou a dvomi lokálnymi traťami. Majú tiež úzkorozchodnú trať. „Nešpecializujeme sa na konkrétnu železničnú éru, ale snažíme sa prezentovať rôznorodosť železničnej dopravy,“ priblížil Balkovský.
Doplnil, že majú modely napríklad zo začiatku parnej éry železníc, ale aj súčasné vlaky. „Máme TGV (Trains à Grande Vitesse, vysokorýchlostné vlaky francúzskych železníc – pozn. SITA) aj súčasné súpravy osobných vlakov. Taktiež prezentujeme rôzne železničné správy, súkromné aj štátne, zo Slovenska aj zahraničia. Prevažujú ale naši dopravcovia,“ uviedol.
Usilujú sa prezentovať aj nákladné vlaky, aby si malí návštevníci vedeli predstaviť, čo sa na železnici zvyklo prevážať, a čo sa na nej preváža v súčasnosti.
Hodnotu koľajiska a zbierky modelov podľa Balkovského nemožno peňažne vyčísliť, sú v ňom obsiahnuté nespočetné hodiny práce a množstvo energie generácií modelárov. Na vykrytie jedného školského roka im podľa jeho slov postačuje niekoľko stoviek eur. Financie získavajú z dobrovoľných zbierok, teda z akcií pre verejnosť, ale aj zo sponzorských darov.
Najdrahšou položkou sú samotné modely, rušne a vozne. Niektoré získavajú od darcov, napríklad prepravcov či výrobcov. V súčasnosti disponujú zhruba 570 modelmi, každý jeden model je zaevidovaný a má priradené jedinečné číslo.
Balkovský priznal, že koľajisko je v súčasnosti do veľkej miery duplikátom pôvodného. Ako ozrejmil, ich predchodcovia pri vytváraní koľajiska využili koľajnice, ktoré mali základ z ocele a boli potiahnuté meďou.
„Lenže tým, že sme v pivnici a je tu zvýšená vlhkosť, takže tie medené koľajnice zakaždým zoxidovali. Vláčiky potom nejazdili spoľahlivo. Naši predchodcovia to čistili šmirgľom, prešúchali medenú vrstvu a dostali sa na kovový základ. Ale ten začal hrdzavieť,“ vysvetlil.
Postupne teda museli vymeniť koľajnice za nové. Poniektoré úseky sú stále pôvodné, no väčšina už bola vymenená. Balkovský ale podotkol, že napriek vytváraniu duplikátu je základ stále pôvodný, ktorý zanechali ich predchodcovia.
Viac ako dve desiatky súprav
Dodal, že pri prerábkach a výmene upravili niektoré sklonové pomery, ktoré im nevyhovovali, a tiež oblúky. Zmenili aj rozloženie niektorých staníc. Tých je na miniatúrnej železničke celkovo sedem. Trať musia obsluhovať prinajmenšom tri osoby, ovládanie je analógové, nie digitálne.
„Sme hrdí na to, že tú myšlienku, dá sa povedať našich otcov, udržujeme stále pri živote,“ zdôraznil Balkovský s tým, že sa usilujú udržiavať ju pre nasledujúce generácie, najmä pre deti. „Pre deti je to stále magnet, napriek vývoju výpočtovej techniky,“ skonštatoval. „Myslím si, že toto stále bude tá najdokonalejšia 3D hračka,“ dodal.
Poznamenal, že kedysi boli modely vlakov pomerne bežnou hračkou, v súčasnosti sú ale aj s ohľadom na ceny menej prístupné. „Hračka našich rodičov sa stala pre mladé rodiny nedostupnou. Nechceme deti ukrátiť o možnosť takto sa potešiť,“ vysvetlil.
Koľajisko udržiavajú zanietení priaznivci železničného modelárstva a študenti SPŠD, ale aj ďalších košických škôl. Úzku spoluprácu majú i s Detskou železnicou v Čermeli. Balkovský však priznal, že zaznamenávajú slabnúci záujem mladých o modelárstvo. Kontinuitu náboru im „preťala“ aj pandémia covidu. Mení sa podľa neho aj postoj samotných detí, ktoré čoraz väčšmi preferujú výpočtovú techniku. „Cítime, že aj tá zručnosť býva nižšia, rovnako aj záujem,“ uzavrel.
