BRATISLAVA 5. novembra (WebNoviny.sk) – Vyše 300 ľudí, prevažne učiteľov, sa dnes zišlo na akcii Zraz dlhých nosov na Námestí slobody pred Úradom vlády SR v Bratislave. Učitelia vyjadrili na zhromaždení svoju nespokojnosť so súčasným stavom školstva. Svoje názory prezentovali aj transparentmi: „Učím za 3,48 eura na hodinu netto“, „Učiteľ – sociálny prípad“ alebo „Učiteľ – človek na nezaplatenie?“. Zhromaždenie organizovala Iniciatíva bratislavských učiteľov, chcela tak pripomenúť vláde sľuby a naštartovať tak zmenu zle fungujúceho školského systému na Slovensku.
Ako dnes povedal člen Slovenskej komory učiteľov a jeden z bratislavských učiteľov Branislav Kočan, protestom chcú vyjadriť, aké majú učitelia dlhodobo pocity. „Majú pocit, že ich vodia za nos. Pri každom ďalšom návrhu rozpočtu ostávajú učitelia s dlhým nosom. Tak sme to symbolicky chceli vyjadriť,“ povedal Kočan s tým, že nespokojnosť tu nie je len počas posledných troch rokov súčasnej vlády, ale problém je tu dlhšie a podobné pocity majú učitelia už 20 rokov. Ďalšie protestné zhromaždenia zatiaľ neplánujú, ale na 19. novembra vyhlasujú Deň zdravia pre učiteľov, ktorých organizátori dnešného protestu vyzvú, aby v ten deň darovali krv alebo absolvovali dlho odkladané lekárske vyšetrenia. V piatok 6. novembra tiež chcú odovzdať na úrade vlády makety dlhých nosov s podpismi učiteľov, ktorí sa dnes zúčastnili na proteste.
Iniciatíva bratislavských učiteľov poukazuje na to, že naše školstvo zápasí s mnohými problémami, no vláda za posledné tri roky nedokázala ani len vypracovať a schváliť stratégiu, ako problémy riešiť. „Naopak, zametá ich pod koberec a riešenia odkladá na neurčito. Vyspelé štáty investujú do školstva v priemere šesť percent HDP, Slovensko len 3,9 percenta HDP. Najbližšie roky to vláda neplánuje meniť,“ upozorňujú učitelia s tým, že bez peňazí sa školstvo meniť nedá. Problémom je podľa učiteľov stav škôl, ktoré sú v havarijnom stave a tiež nedostatočné vybavenie laboratórií. Druhým veľkým problémom je nízka atraktivita učiteľského povolania. Ako dodáva iniciatíva, na Slovensku je učiteľské povolanie na okraji záujmu absolventov stredných škôl hlavne pre nízke ohodnotenie.
Iniciatíva bratislavských učiteľov navyše spustila petíciu za požiadavky sformulované vo výzve Slovenskej komory učiteľov vláde SR. Komora vyzvala v stredu 21. októbra vládu, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur. Od 1. januára 2017 následne žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur. Ďalšou požiadavkou komory učiteľov je zvýšenie rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. Poslednou požiadavkou je, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov a obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity. Súčasne by tiež novela zaviazala ministra školstva vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu.
Minister školstva Juraj Draxler súhlasí s tým, že do slovenského školstva musí ísť viac peňazí. Hlavnou politickou garanciou podľa neho musí byť programové vyhlásenie vlády, ktorá vzíde z volieb na začiatku budúceho roku, a ktoré musí obsahovať aj číselný záväzok zvyšovania financií v školstve. Na druhej strane garanciou zvyšovania kvality školstva musia byť podľa Draxlera aj funkčné stavovské organizácie, ktoré bude rešpektovať verejnosť a ktoré budú silným partnerom ministerstvu školstva. „Obávam sa, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt, nie je v tomto ohľade aj kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku oslabuje dlhodobý záujem verejnosti. Zvlášť, ak sú požiadavky nereálne či protichodné. Napríklad zlepšenie materiálneho vybavenia škôl v priebehu jedného roka v objeme 400 miliónov eur si len ťažko predstaviť už z hľadiska verejného obstarávania, ani nehovorím o nastavení kritérií pre takýto program tak, aby bol férový a napríklad neznevýhodnil školy, ktoré si v minulosti poctivo pripravili projekty a zabojovali o peniaze a zrazu nebudú dostávať nič, pretože podľa iniciátorov výzvy proste patria medzi tie lepšie vybavené,“ tvrdí Draxler s tým, že podobne je ťažké pochopiť, ako môže iniciatíva jedným dychom kritizovať systém kontinuálneho vzdelávania – ktorý naozaj treba zmeniť – a zároveň trvať na doživotnom zachovaní kreditov získaných v tomto podľa nich zlom systéme.
