BRATISLAVA 3. mája (WEBNOVINY) – Pedagogická prax budúcich učiteľov by mala tvoriť 20 až 40 percent ich štúdia.
Navrhuje to rezort v správe o stave školstva. S návrhom zvýšiť rozsah praktickej prípravy budúcich učiteľov súhlasia aj odborníci.
Rektorka Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice Beata Kosová pripomína, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižším podielom praktickej prípravy vo vzdelávaní učiteľov, vzhľadom na autonómiu vysokých škôl a teda aj rozdielne študijné programy.
„Tvorí v priemere asi od päť do osem percent. Negatívnu úlohu tu zohráva aj veľmi nízke ocenenie spolupracujúcich učiteľov základných a stredných škôl za vedenie študentov na praxi,“ uviedla pre agentúru SITA.
V krajinách EÚ je to s praxou inak
Pripomína, že vo väčšine krajín EÚ je podiel praktickej prípravy omnoho vyšší. Vo Fínsku a Švédsku je to napríklad viac ako 20 percent, v Holandsku, Francúzsku a Írsku tvorí prax 25 percent štúdia, nad 30 percent je to v Dánsku, na Islande, v Belgicku, Rakúsku a Portugalsku, v Nórsku je to dokonca viac ako 40 percent.
Samotné zvýšenie hodín praxe však všetky problémy podľa banskobystrickej rektorky nevyrieši. „Je potrebná prestavba učiteľského vzdelávania, ktoré je dnes značne vedecko-teoretické vo všetkých jeho súčastiach,“ spresnila.
Treba posilniť profesijnú orientáciu na učiteľské spôsobilosti a zručnosti, napríklad plánovať a organizovať vyučovanie, diagnostikovať zvláštnosti žiakov a prispôsobovať im výučbu, variabilne využívať metódy výučby pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, riadiť triedu a udržiavať disciplínu, či asertívne komunikovať s rodičmi a kolegami.
Potrená je úprava celého systému
„To sa však nedá teoreticky naučiť, dá sa to dosiahnuť len dlhodobým, stálym a odborným reflektovaním praktických skúseností každého budúceho učiteľa a tak, aby jednotlivé praxe a ich analýza na seba postupne nadväzovali a gradovali v súlade s tým, ako sa fázovo rozvíja učiteľská profesionalita,“ dodáva rektorka.
Pripomenula, že odborníci a garanti z 13 slovenských univerzít spracovali už pred rokom pre ministerstvo školstva takto orientovaný návrh nového opisu študijného odboru učiteľstva v neprerušovanom päťročnom magisterskom štúdiu. „O jeho uplatnení však ministerstvo dosiaľ nerozhodlo,“ dodala Kosová.
Návrh obsahuje vyše 30 rôznych opatrení na všetkých úrovniach pre zlepšenie úrovne štúdia a vedeckého výskumu v tejto oblasti.
Podľa prodekanky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava Kvetoslavy Vačkovej je prax budúcich pedagógov dôležitá a určite treba posilniť praktické vyučovanie. „To samotné však nestačí bez úpravy celého systému vzdelávania budúcich učiteľov,“ doplnila pre SITA.
Pripomína, že je potrebný napríklad štatút cvičnej školy, sú potrební vyškolení cviční učitelia a nedostatočné sú aj dotácie na prax študentov.
