Situácia v oblasti vyučovania školopovinných detí bola počas pandémie v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK) kritická. Práve dištančné vzdelávanie totiž výraznejšie odhalilo problémy, ktorým čelia ľudia bez prístupu na internet alebo žijú v zlých ekonomických podmienkach.
Opatrenia pre ďalšie vlny pandémie
Uviedla to splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková na vyhodnotení 100 dní od nástupu do funkcie. Inštitút vzdelávacej politiky preto pripravuje materiál, ktorý zanalyzuje a navrhne opatrenia, ktoré možno zaviesť v prípade potenciálnej druhej a tretej vlny pandémie.
Do vyučovania počas koronakrízy sa zapojilo len 30 percent Rómov, učitelia do osád odmietli chodiť
„Materiál by mal zároveň zreflektovať možnosti a opatrenia, ktoré možno v budúcnosti realizovať nielen dištančnou formou,“ vysvetlila Bučková. Dodala tiež, že ministerstvo školstva pripravuje aj iné podporné aktivity, akými sú napríklad letné školy. Zároveň sa v oblasti vzdelávania plánuje úrad splnomocnenkyne zamerať aj na budovanie materiálnych a personálnych kapacít pre čo najskoršie zavedenie povinnej predškolskej výchovy.
Žiadny alebo ojedinelý kontakt s učiteľom
Z prieskumu mimovládnej organizácie eduRoma vyplýva, že v priemere 60 percent rómskych žiakov nemalo počas dištančného vzdelávania žiadny, alebo iba veľmi ojedinelý kontakt s učiteľom. Prieskum tiež ukázal, že 70 percent žiakov z rómskych komunít sa počas krízy nezapojilo do vyučovania. V oboch prípadoch ide prevažne o žiakov druhého stupňa (60 percent) a za nimi nasledujú žiaci prvého stupňa 40 percent. Prípadne sa títo žiaci neskôr, v posledný júnový mesiac pred skončením školského roka, rozhodli dobrovoľne navštevovať prezenčnú formu vzdelávania v škole.
Výsledky prieskumu predovšetkým z východného Slovenska ukazujú, že v niektorých konkrétnych vylúčených komunitách sa počas krízy nezapojilo do vzdelávania 90 až 100 percent žiakov. V priemere 60 percent rómskych žiakov nemalo počas dištančného vzdelávania žiadny, alebo iba veľmi ojedinelý kontakt s učiteľom.
