BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Nemáme veľa gymnazistov, tvrdí minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). Nesúhlasí s opačným názorom o veľkom počte gymnazistov, ktorý má podľa jeho slov na Slovensku veľa ľudí a v televíznej diskusii ho podporil aj predseda Smeru-SD Robert Fico.
Jurzyca argumentuje štatistikou, podľa ktorej je spomedzi všetkých stredoškolákov 28 percent gymnazistov, 72 percent tvoria študenti stredných odborných škôl. „Väčšinou stredoškoláci chodia na stredné odborné školy. V krajinách OECD je to naopak – väčšina chodí na gymnáziá, a to 54 percent, na stredné odborné školy 46 percent,“ argumentoval Jurzyca.
Okrem toho poukázal na to, že nezamestnanosť absolventov gymnázií je 5,7 percenta, pritom priemerná nezamestnanosť absolventov SOŠ je 14,3 percenta. Náklady na študenta, ktoré platí štát formou normatívov, je u gymnazistu niečo vyše 1 400 eur ročne, u študenta SOŠ je to v priemere takmer 1 900 eur ročne.
„Ako riešenie sa nám teda nezdá zníženie počtu gymnazistov,“ vyhlásil Jurzyca. Stredné odborné školstvo považuje za perspektívne, viaceré odbory majú takmer nulovú nezamestnanosť – z niektorých odborov sú však desiatky percent absolventov nezamestnaní.
Podľa Dušana Čaploviča je nezamestnanosť absolventov alarmujúca
Riešenie vidí Jurzyca vo viacerých krokoch. Najprv bolo treba získať údaje o nezamestnanosti podľa študijných a učebných odboroch, čo už urobili. Nasledovala nutnosť zverejniť ich. „Aby mladí ľudia, rodiny, ale aj školy vedeli, ktoré odbory pripravujú viac nezamestnaných absolventov, a to sme tiež urobili,“ vyhlásil Jurzyca.
Napokon bolo potrebné informovať o tom zriaďovateľov stredných škôl, predovšetkým VÚC. „Teraz treba urobiť taký zásah do normatívu, aby nemotivoval zriaďovateľov udržiavať na škole odbory, ktoré v úvodzovkách produkujú veľa nezamestnaných absolventov,“ myslí si minister, ktorý ale dodáva, že „to teraz nemôžeme urobiť, pretože si to vyžaduje legislatívnu zmenu“.
V systéme je podľa neho porucha, že tie odbory, ktoré dostávajú vysoké normatívy, si zriaďovatelia škôl ponechávajú. Nerušia ich dostatočne rýchlo, aj keď produkujú veľa nezamestnaných absolventov, lebo môžu narábať s väčšími peniazmi ako pri odboroch, na ktoré sú nižšie normatívy.
Predseda školského parlamentného výboru Dušan Čaplovič (Smer-SD) si však myslí, že nezamestnanosť absolventov na Slovensku je alarmujúca. “Kým Európska únia má 22 percent mladých ľudí bez práce, na Slovensku je to až 35 percent. Tieto výsledky považujem za dôkaz kolapsu vzťahov medzi vzdelávaním a požiadavkami i možnosťami trhu práce,“ uviedol Čaplovič.
Jurzyca dnes argumentoval aj ďalšou štatistikou, ktorá súvisí s absolventmi vysokých škôl. Podľa nej má Slovensko v EÚ najnižší podiel nezamestnaných absolventov vysokých škôl na celkovej nezamestnanosti v štáte. „To znamená, že vysoká škola na Slovensku spomedzi všetkých týchto krajín najviac chráni človeka pred nezamestnanosťou,“ povedal.
Jurzyca pritom pripúšťa, že aj vo vysokom školstve sú rezervy. Podľa jeho slov treba zvyšovať ich úroveň, vysoké školy „napájať“ na prax podľa jednotlivých škôl aj odborov. Jurzyca vyzval, že ak niekto pozná lepšiu metódu, ako harmonizovať potreby trhu práce s tým, čo robia školy, nech ju predloží verejnosti.