Ak vysoké školy zvýšia kvalitu štúdia, zlepšia prípravu študentov či ich profiláciu, môžu získať finančné prostriedky navyše. Informuje o tom odbor komunikácie a protokolu ministerstva školstva. Rezort totiž zavádza nový prvok – výkonnostné zmluvy.
Zmení sa tiež metodika financovania vysokých škôl, pretože ministerstvo plánuje meniť najmä kritériá financovania vedy a tvorivých činností.
Dvanásť škôl je pre koronavírus úplne zatvorených, podľa Gröhling je doma len jedno percento žiakov
Šéf rezortu Branislav Gröhling (SaS) uviedol, že rezort plánuje od roku 2021 zaviesť systém výkonnostných zmlúv. To znamená, že vysoká škola sa zaviaže do dvoch rokov splniť konkrétne kvalitatívne kritériá a po ich splnení jej bude vyplatený konkrétny obnos financií. Kritériami môžu byť napríklad zvýšenie kvality štúdia, zlepšenie prípravy študentov či zlepšenie profilácie vysokej školy.
Výkonnostné zmluvy
„Hoci sú vysoké školy autonómne, toto je nástroj ako ich môžeme usmerňovať. Dokážeme ich takto motivovať k skvalitneniu, plneniu konkrétnych kvalitatívnych cieľov. Následne tak budeme môcť školy, ktoré tieto kritériá splnia, za ich nadpriemernú prácu aj finančne odmeniť,“ vysvetlil Gröhling.
Minister dodáva, že výkonnostné zmluvy by mali byť do určitej percentuálnej výšky. V okolitých krajinách je to napríklad v rozsahu od dvoch do piatich percent rozpočtu vysokej školy. „Aktuálne diskutujeme, či zmluva bude predstavovať balík financií navyše, alebo či zaviaže časť rozpočtu vysokej školy,“ uviedol šéf rezortu školstva.
Vysoké školy sú na príchod študentov pripravené, rektori vítajú peniaze z ministerstva školstva
Do marca 2021 plánuje ministerstvo školstva urobiť audit vysokých škôl a preskúmať možnosti v oblasti ich profilácie a skvalitnenia. Následne prebehne diskusia s vysokými školami ohľadom výkonnostných zmlúv. Od septembra 2021 by mali vstúpiť do platnosti.
Nová metodika financovania
Ďalším z krokov na skvalitnenie vysokoškolského prostredia je nová metodika financovania vysokých škôl. Rezort plánuje meniť najmä kritériá financovania vedy a tvorivých činností akými sú vedecké granty či vedecká a umelecká činnosť.
„Vysoké školy s nadpriemernými výsledkami vo vede a výskume dostanú podľa novej metodiky viac financií. Tie školy, ktoré nerealizujú vedecký výskum na tejto úrovni, sa môžu následne zamerať na profesijné bakalárske programy. To je aj cieľom novej metodiky,“ uviedol minister.
Podľa Gröhlinga chce rezort prostredníctvom novej metodiky financovania vysokých škôl vyprofilovať dve hlavné skupiny vysokých škôl – výskumné vysoké školy a profesijne-orientované vysoké školy, ktoré budú prioritne poskytovať profesijne zamerané bakalárske programy naviazané na potreby praxe a trhu práce.