Dospelý človek príde z práce a má voľno, samozrejme sú výnimky. Dieťa je ale dieťa – v škole je 5 až 8 hodín a po príchode domov ešte musí často niekoľko hodín robiť domáce úlohy. Je to fér? Čo potom robia v škole? pýta sa nejeden rodič.
DVA TÁBORY
Expert na školstvo Juraj Hipš poukázal na prieskum, ktorý pre Komenského inštitút vypracovala agentúra Focus, zameraný na to, ako má podľa detí a rodičov vyzerať ideálny učiteľ. „Jedna z otázok sa týkala práve aj zadávanie domácich úloh. Nie je prekvapujúce, že až 85% žiakov považuje za ideálneho učiteľa takého, ktorý domáce úlohy nedáva. Prieskum ale zistil, že názory rodičov sa značne rozchádzajú. Až 57% rodičov od ideálneho učiteľa očakáva zadávanie domácich úloh,“ uviedol Hipš.
Rodičia v opozícii to vidia inak: „Hromada domácich úloh…. dieťa sa už v škole neučí, ale učí sa doma s rodičmi… učiteľ si preletí svoje učivo a doma sa z rodiča stáva pedagóg… celé zle,“ uviedol pre Webnoviny.sk Slavomír, otec žiaka základnej školy v Bratislave.
AKÝ VÝZNAM MAJÚ MAŤ DOMÁCE ÚLOHY?
Fanúšikovia domácich úloh očakávajú, že domáce úlohy podporia samostatnosť a zodpovednosť u detí, a tiež si vďaka nim zopakujú, čo sa učili v škole. Realita je však taká, že veľmi často musia s domácimi úlohami pomáhať rodičia, lebo deti to samé nezvládajú. Obhajcovia tiež argumentujú, že hodinová dotácia niektorých predmetov na učenie v škole nie je dostačujúca.
Väčšina odborníkov stojí na druhej strane.
Odporcovia úloh tvrdia, že je zodpovednosť učiteľa stihnúť učivo vysvetliť na hodine. „Neexistuje žiaden dôkaz o pozitívnom vplyve domácich úloh na základnej alebo strednej škole,“ zhodnotil už zosnulý americký autor a odborník v oblasti vzdelávania, rodičovstva a ľudského správania Alfred Kohn.
Profesor Harris Cooper, ktorý viedol 25-ročný výskum, konštatuje, že na študentov stredných škôl majú domáce úlohy v určitom rozsahu pozitívny vplyv, no na základnej škole nemajú čo robiť. Výsledky štúdie z roku 2012 ukázali, že „nebol žiaden významný rozdiel medzi známkami študentov, ktorí si robili domáce úlohy a tými, ktorí si ich nerobili.“
Ako sa zmieňujú odborníci v článku na Edutopia.org, čas venovaný domácim úlohám, ktorý ešte má pozitívny účinok na študenta, je maximálne 30 minút denne, pričom do tohto času by sa mali zmestiť domáce úlohy zo všetkých predmetov. Avšak, keď dostane dieťa úlohy zo šiestich predmetov za súčasných podmienok, môžu byť z toho viac ako tri hodiny, čo má opačný efekt. Štúdia z roku 2013 zameraná na stredoškolákov zistila, že venovanie sa domácim úlohám viac ako dve hodiny každý večer im spôsobilo vážne mentálne aj fyzické poruchy, od vysokej úrovne stresu až po spánkovú depriváciu a negatívne dôsledky na telo vplyvom nedostatku pohybu.
Škola je potrebná, o tom snáď nikto nepochybuje, domáce úlohy však prispievajú k tomu, že deti školu neznášajú a začnú principiálne vzdorovať.
DOMÁCE ÚLOHY ZHORŠUJÚ VZŤAHY V RODINE
Deň má iba 24 hodín a rodičia s deťmi by po práci a po škole mali tráviť čas spolu pri príjemnej aktivite, oddýchnuť si a budovať si vzťah. Väčšina rodín robí úlohy pod stresom a s nechuťou, čo pomerne často vyvrcholí hádkou, plačom či dokonca bitkou.
Rodičmi často opisovaný scénar vyzerá takto: Deti prídu zo školy a prípadne absolvujú nejaký krúžok (viac krúžkov), okolo 7 hodiny sa navečerajú, potom sa ide na domáce úlohy cca od 7:30 do 9 a spať. Čas na oddych, na hranie či rozprávanie sa medzi rodičmi a deťmi, prakticky nejestvuje. Keď navyše domáce úlohy do rodiny vnášajú napätie a zlosť, škodí to vzťahom a rozhodne to v dieťati nepodporuje vášeň pre štúdium.
„Drvivá väčšina rodičov zažila domáce úlohy a považujú to za bežnú súčasť školy. Je ale otázne, či je to zdravé a prospešné, ak deti aj po škole zavalíme ďalšou prácou. Vo firmách sa dnes hovorí o work-life balance, prečo potom nepožadujeme to isté od škôl?“ pýta sa Hipš.
SÚ DOMÁCE ÚLOHY POVINNÉ?
Juraj Hipš vysvetľuje, že žiaden zákon neupravuje objem domácich úloh, rozhodnutie je plne v kompetencii učiteľov. Učiteľ má právo rozhodnúť o tom, že plnenie si domácich úloh je súčasťou hodnotenia predmetu.
Napríklad vo Fínsku, ktoré je známe vysokou úrovňou školstva a jednými z najlepších výsledkov v medzinárodných testoch, zastávajú názor, že „deti by mali mať čas byť deťmi.“
Mamička menom Bunmi Laditan žijúca v kanadskom Montreale sa pred dvoma rokmi na sociálnych sieťach podelila o svoju skúsenosť. Jej dcéra bola domácimi úlohami tak zavalená, že sa u nej začali prejavovať fyzické symptómy ako bolesť hrudníka či budenie sa uprostred noci. Po tom, ako psychologička dieťaťu diagnostikovala preťaženie, mama škole oznámila, že jej dcéra už domáce úlohy robiť nebude – respektíve, že ich radikálne obmedzí.