Vláda SR chce v rámci podpory cestovného ruchu po skončení pandémie koronavírusu v súlade s právom Európskej únie posúdiť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na všetky služby v tomto odvetví.
Popri ubytovacích službách, kde je táto daň znížená na 10 % od začiatku minulého roka, by sa to podľa programového vyhlásenia vlády vzťahovalo aj na stravovacie služby v hoteloch a penziónoch, na služby cestovných a informačných kancelárií, sprievodcovské a rekreačné služby, ako aj na osobnú prepravu a prenájom vozidiel, služby športových zariadení či predaj cestovných lístkov, vstupeniek a suvenírov.
Podpora dopytu po domácom cestovnom ruchu
Pri prenájme súkromných izieb v rodinných domoch s celkovou kapacitou menšou ako desať lôžok vo vidieckych turistických oblastiach a zároveň v obciach do päťtisíc obyvateľov chce kabinet pripraviť koncept podpory tejto oblasti založený na daňových opatreniach, resp. finančnej podpore z verejných zdrojov.
Viac o téme: Koronavírus
Prvoradou úlohou je vysporiadanie sa s negatívnymi dopadmi aktuálnej krízy na cestovný ruch a oživenie sektora. „Na inom mieste programové vyhlásenie vlády však spomína, že vláda bude mať ambíciu vrátiť sa k modelu čistej rovnej dane. Je teda otázka reálnosti ambície rezortu (dopravy a výstavby – pozn. red.), ktorý má v pôsobnosti cestovný ruch vo vzťahu k cieľom ministerstva financií,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko.
„Vláda prijme opatrenia zamerané na udržanie zamestnanosti a zabezpečenie konkurencieschopnosti subjektov cestovného ruchu,“ uvádza kabinet vo svojom programe v časti o cestovnom ruchu. „Rovnako sa bude usilovať o stimuláciu dopytu po domácom cestovnom ruchu prostredníctvom zavedeného príspevku na rekreáciu, pričom prehodnotí mechanizmus fungovania tohto nástroja tak, aby bol efektívne nápomocný pri reštarte cestovného ruchu po skončení pandémie,“ vyplýva ďalej z dokumentu.
Agentúra po vzore Rakúska
Ekonóm hovorí, že úprava poskytovania príspevku na rekreáciu má svoju logiku. „Išiel by som s ambíciami však ďalej a neuzatváral by som možnosti len na tento nástroj, ale navrhoval by som stimulovať nielen domáci, ale aj zahraničný cestovný ruch, ktorý nemožno stimulovať domácim príspevkom na rekreáciu,“ upozornil Palko.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
„Zvážil by som využiť opatrenie, ktoré predpokladá aj ešte stále platná stratégia cestovného ruchu, a to finančne priamo podporiť za jasne stanovených podmienok tie cestovné kancelárie, ktoré privedú zahraničných turistov na Slovensko, a tí budú tu tráviť minimálny počet nocí a dní,“ navrhuje šéf IHP. Prekvapilo ho, že v časti cestovného ruchu, ktorá spadá do pôsobnosti ministerstva dopravy a výstavby, sa dáva ako cieľ dokončiť zonáciu územia. „To je však v pôsobnosti ministerstva životného prostredia, takže neviem, akými nástrojmi chce rezort dopravy dokončiť tento proces,“ podotkol expert.
K naštartovaniu dopytu po službách v cestovnom ruchu plánuje vláda využiť marketingové a propagačné aktivity štátu a organizácií cestovného ruchu, povzbudzujúce domácich a zahraničných turistov tráviť dovolenku a voľný čas v slovenských zariadeniach cestovného ruchu. Zámerom vlády je tiež obnova činnosti Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá má fungovať po vzore Rakúska. Základnú orientáciu cestovného ruchu na Slovensku bude podľa kabinetu určovať nová Stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030. Bude súčasťou Národného strategického plánu a zadefinuje strategické ciele, nástroje a úlohy pre ich napĺňanie vzhľadom na udržateľné využívanie potenciálu krajiny, zvyšovanie ekonomického rastu regiónov a zlepšenie rozpoznateľnosti Slovenska ako atraktívnej a autentickej dovolenkovej destinácie.
Chýba presadzovanie záujmov Slovenska
„Stratégia podpory rozvoja cestovného ruchu na obdobie rokov 2016 až 2020 končí, takže si počkáme na novú stratégiu. Verím, že čoskoro už bude môcť byť predmetom verejnej diskusie u odbornej verejnosti,“ očakáva Palko.
V programovom vyhlásení vlády o cestovnom ruchu odborníkovi chýba aktualizácia systému dotačného mechanizmu pre organizácie cestovného ruchu, napríklad formou poukazovania preddavkov na dotácie najmä v období koronavírusu a po ukončení pandémie. „Tiež mi chýbajú aktivity v medzinárodnej oblasti, ako je presadzovanie záujmov Slovenska ako destinácie v rámci Svetovej organizácie cestovného ruchu alebo presadzovanie slovenských aktivít v rámci Karpatského regiónu či Dunajskej stratégie,“ dodal pre agentúru SITA riaditeľ IHP František Palko.
