Obytné budovy už nie sú len pasívnymi odberateľmi elektrickej energie. Potvrdzujú to závery medzinárodného stretnutia v Paríži, ktoré spoluorganizoval Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Odborníci združení v ZSPS upozorňujú na rastúcu potrebu aktívneho zapájania obytných budov do inteligentných energetických systémov.
Nová éra stavebníctva
V rámci európskeho projektu BungEES – Buildings’ Next-Gen Energy Efficiency Services, spolufinancovaného z programu LIFE, sa vo viacerých krajinách EÚ, vrátane Česka, úspešne otestovalo, ako môžu aj obytné budovy poskytovať flexibilitu pre energetickú sieť. Projekt, ktorého výsledky boli odbornej verejnosti prezentované v Paríži, podľa ZSPS potvrdzuje, že budovy môžu reálne prispieť k stabilite energetickej siete, znižovať uhlíkovú stopu a zároveň priniesť úspory pre používateľov.
Stavebná produkcia sa znížila, výstavba budov aj inžinierskych stavieb sa spomalila
„Aj slovenské stavebníctvo stojí na prahu novej éry. Zníženie spotreby energie o 15–30 percent, úspora nákladov na elektrinu a vyšší komfort bývania sú ciele, ktoré rezonujú aj medzi slovenskými stavebnými a developerskými firmami. Budovy už čoskoro nebudú len spotrebiteľmi energie. Budú jej aktívnymi manažérmi a úlohou nášho odvetvia je pripraviť sa na to technologicky, projektovo aj legislatívne,“ konštatuje prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Energetická flexibilita
Skúsenosti z Česka ukázali, že nasadenie inteligentných technológií, ako sú tepelné čerpadlá, smart riadiace systémy či aplikácie pre sledovanie spotreby, dokážu už dnes premeniť bežnú domácnosť na účastníka trhu s energiou ponúkajúceho flexibilitu.
„Téma energetickej flexibility už nie je len doménou technológov. Je to urbanistická, stavebná a spoločenská otázka. Ako sa budú stavať a rekonštruovať budovy určí, či bude Slovensko schopné reagovať na zmeny v európskej energetike,“ zdôraznil Kováčik.
Napriek technologickému pokroku však podľa neho stavebníctvo naráža na množstvo rozličných regulácií na úrovni EÚ, ktoré komplikujú rozvoj trhu s energetickou flexibilitou a spomaľujú zapájanie inovácií. Ďalšou prekážkou je podľa ZSPS aj dlhodobo nízka úroveň digitálnych zručností obyvateľov, ktorá znižuje mieru záujmu a zapojenia domácností.
Výzva inštitúciám a partnerom
Združenie preto vyzýva slovenské inštitúcie a partnerov v sektore, aby začali pripravovať rámce pre inteligentné plánovanie výstavby s ohľadom na integráciu energetických technológií. Do rekonštrukcie starších budov navrhuje zaradiť ich „digitalizovanie“, a tiež rozšíriť vzdelávanie a osvetu obyvateľstva o výhodách aktívneho energetického riadenia.
Bytová výstavba na Slovensku je najnižšia za posledných deväť rokov, tvrdí analytik
„Ako ukazuje prípadová štúdia z partnerskej Univerzity v Coimbre, inteligentné riadenie budov umožňuje úspory až 22 percent v zime a 15 percent v lete, bez zníženia komfortu,“ uvádza ZSPS s tým, že model BungEES ukazuje, že aj komerčné a verejné budovy môžu byť aktívnou súčasťou riešenia klimatickej krízy.
„Slovensko má potenciál zapojiť desiatky tisíc budov do energetického systému budúcnosti, ZSPS sa do príprav a vývoja systému aktívne zapája pretože čas konať je už teraz,“ dodáva Kováčik.
