Pokračujúci výrazný prepad domáceho stavebníctva sa pravdepodobne len tak skoro nezastaví. Dôvodom je citeľný úbytok stavebných investícií financovaných z verejných zdrojov aj pod vplyvom následkov pandémie koronavírusu. S tým súvisí obmedzený objem výkonov, ako aj nižší počet zamestnancov v tomto odvetví.
Tento pretrvávajúci nepriaznivý trend môže podľa očakávania stavbárov pokračovať aj v tomto roku. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) preto považuje za nevyhnutné, aby štát ponúkol projektantom a stavbárom viac práce. Teda, aby viac investoval do verejných stavebných zákaziek, čo by prispelo k zlepšeniu situácie a oživeniu sektora.
Stavebná výroba eurozóny oslabila, medziročný pokles bol najväčší na Slovensku
Stavebné a projektové spoločnosti zamerané na dopravné stavebníctvo sú podľa prezidenta ZSPS Pavla Kováčika vysoko špecializované a výpadok dopytu nie je možné nahradiť zákazkami z iných oblastí.
„Pričom 25 percent slovenského stavebníctva predstavuje dopravné stavebníctvo, teda nové investície, opravy a údržba,“ uviedol Kováčik pre portál vRealitách.sk.
Nepriaznivé vyhliadky
Najväčším krátkodobým problémom sektora je podľa šéfa profesijnej organizácie stavbárov tretinový pokles objemu vypísaných verejných zákaziek v stavebníctve v minulom roku.
„To spôsobí prepad verejného stavebníctva, ktorý predstavuje zhruba 50 percent z celkového objemu, v roku 2021 o 15 až 20 percent. Toto bude mať za následok znižovanie počtu pracovníkov v stavebníctve,“ predpokladá prezident ZSPS.
Celková stavebná produkcia v roku 2020 bola medziročne nižšia o 11,3 percenta pri objeme 5,3 miliardy eur. Z toho práce v tuzemsku podľa Štatistického úradu SR klesli ešte o niečo viac, vrátane novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií, ako aj pri opravách a údržbe.
Výnimkou boli práce, ktoré slovenské firmy realizovali v zahraničí. Tie vzrástli o 11,4 percenta.
Ministerstvo dopravy podporuje digitalizáciu v stavebníctve formou nového stavebného zákona
Za prvé dva mesiace tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška sa výkony stavebníctva prepadli o takmer 22 percent na necelých 530 miliónov eur. Podobný pokles zaznamenala produkcia v tuzemsku a v zahraničí.
Investičné priority
Stavební podnikatelia v súvislosti s nepriaznivou situáciou v sektore vyzývajú ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (nom. Sme rodina), aby čo najskôr predstavil ucelený plán investícií do dopravnej infraštruktúry.
Ten by sa mal týkať všetkých druhov dopravy, predovšetkým však cestnej a železničnej dopravy, a to stavebných aj technologických investícií. „V predchádzajúcej vláde sa to pánovi ministrovi napriek opakovaným verejným prísľubom nepodarilo,“ poznamenal Kováčik.
Prepad stavebníctva na Slovensku sa prehĺbil, prekonal aj mieru poklesov v čase finančnej krízy z roku 2009
Vláda na návrh ministra dopravy už skôr schválila individuálne plány investičných priorít vo výstavbe cestnej a železničnej infraštruktúry. K ich realizácii sú však potrebné aj konkrétne záväzné harmonogramy prípravy a výstavby jednotlivých projektov so zabezpečením finančných zdrojov.
V prípade cestnej infraštruktúry takýto harmonogram už Doležal predložil na rokovanie vlády. Minister dopravy sa k tejto téme už skôr vyjadril s tým, že jeho cieľom je riadiť sa objektívnymi analýzami, ktoré prinesú Slovensku najvyššiu hodnotu za peniaze.
„Zoznamy priorít v železničnej a cestnej infraštruktúre nám a širokej verejnosti jasne ukazujú, do čoho a koľko peňazí máme v nasledujúcich rokoch investovať. Rozhodovať musia dáta a fakty,“ tvrdí Doležal.
Nové stavebné pravidlá
ZSPS tiež žiada dokončiť odbornú prípravu a prijať novú stavebnú legislatívu. Súčasný zastaraný stavebný zákon majú nahradiť nové zákony o územnom plánovaní a o výstavbe, vrátane vyvolaných zmien ďalších stavebných predpisov.
Hoci táto problematika patrí do pôsobnosti ministerstva dopravy a výstavby, za prípravu nových stavebných pravidiel zodpovedá podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (nom. Sme rodina).
Ceny bytov na Slovensku rekordne vzrástli, okrem Bratislavy sa zvýšili aj v ďalších mestách
Súčasná vládna koalícia sa k tomu zaviazala aj vo svojom programe, zatiaľ ho nenaplnila.
„Potrebné je zlepšenie činnosti stavebných úradov, a to zvýšenie predvídateľnosti a transparentnosti. Prijať treba aj účinné opatrenia na podporu bytovej výstavby, predovšetkým dostupného, regulovaného nájomného bývania,“ dodal Kováčik.
Obnova verejných budov
Najurgentnejšou výzvou z hľadiska prepadu stavebníctva je podľa platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) oživenie ekonomiky. Pomôcť by mal Plán obnovy. Je však potrebné, aby v investíciách do sektoru budov jednotlivé ministerstvá spolupracovali.
„Spolu chce Slovensko investovať až 1,7 miliardy eur na verejné budovy. Implementačná zodpovednosť jednotlivých komponentov z Plánu obnovy je na rezortoch,“ uviedla pre vRealitách.sk riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.
Bytová výstavba zaostáva za dopytom klientov
Ministerstvá by však podľa nej nemali zabúdať na koordináciu, aby obnova verejných budov nebola sektorovo roztrieštená, ale koordinovaná s jasnými kritériami kvality.
Organizácia zastupujúca členské združenia s firmami pôsobiacimi v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti pripomenula aj Dlhodobú stratégiu obnovy budov z dielne rezortu dopravy a výstavby. Vláda ju schválila v januári a zahŕňa pomerne ambiciózne ciele už v krátkodobom horizonte.
„Na to, aby sme dané ciele ako krajina splnili, je potrebné prijímať významné opatrenia už teraz. Očakávame, že materiál neskočí v zásuvke a ministerstvo Andreja Doležala sa daným výzvam postaví čelom konkrétnymi opatreniami s jasnými výsledkami,“ uzavrela Nikodemová.
Výstavba bytov
Vývoj dostupnosti bývania je dlhodobo negatívny a v poslednom období sa s nárastom cien bytov ešte zhoršuje. Vlani na Slovensku začali výstavbu takmer 20-tisíc bytov, čo je medziročne menej približne o osem percent. Z toho na verejný sektor pripadlo iba skoro 250 bytov, teda rovnako ako rok predtým.
Z dokončených takmer 21,5-tisíca bytov pri raste o 6,5 percenta bolo vo verejnom sektore tiež 250 bytov, no ich počet bol vyšší o 28 percent. Rozostavaných ku koncu vlaňajška zostávalo 76-tisíc bytov, čiže zhruba o tri percentá menej ako v závere roka 2019. Z toho vo verejnom sektore bolo rozostavaných osemsto bytov, čo je medziročne menej o 28 percent. (mbo)
