Spoločnosť PwC Slovensko vytvorila nástroj na porovnanie teplôt v jednotlivých regiónoch. Pomocou svojho riešenia Urban Heat Report pripravila porovanie teploty naprieč celou Bratislavou, pričom ju rozdelila do štyroch rovnomenných skupín na základe letných teplôt.
„Predstavte si, že sa chystáte presťahovať do Bratislavy a hľadáte ideálnu štvrť na bývanie. Brali by ste do úvahy aj tepelné rozdiely v bratislavských mestských častiach?,“ pýta sa vo svojom príspevku.
Najchladnejší je Devín, najteplejšie sú Podunajské Biskupice
Z jej výpočtov a štatistík vyplýva, že chladnejšími oblasťami sú Devínska Nová Ves a Dúbravka, a to aj dôsledkom okolitých lesov a plôch, ktoré v iných častiach absentujú. Medzi najchladnejšie mestské časti patrí tiež Devín, sčasti aj Karlova Ves a Petržalka.
Naopak, najteplejšími mestskými časťami sú Podunajské Biskupice, nasleduje Ružinov, Nové Mesto a Vrakuňa. „Investovaním do transformácie a rozšírenia zelene, vytváraním zelených striech a vodných plôch a dávaním prednosti svetlým povrchom môžeme spoločne pôsobiť na znižovanie teplotných problémov v týchto oblastiach,“ dodáva spoločnosť.
Vznik tepelných ostrovov má viacero príčin
Keďže vlny horúčav zasahujúce mestské oblasti sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, niektoré mestá sa s nadmerným teplom vyrovnávajú lepšie ako iné. „Na bližšie preskúmanie tejto problematiky sme sa rozhodli použiť satelitné snímky. Jedinečný pohľad zhora nám umožňuje vidieť oblasti, ktoré sa zahrievajú viac ako ich okolie, a zistiť, prečo sa to deje,“ vysvetľuje spoločnosť.
Z ich pozorovania vyplýva, že silnými tepelnými ostrovmi v územiach sú veľké monolitické budovy. Na druhej strane akákoľvek vodná plocha, či park so stromami spôsobuje prudký pokles teplôt. Typickými príčinami tepelných ostrovov sú veľké asfaltové plochy, nedostatok vegetácie a ľudské aktivity, ako vozidlá, stroje a z klimatizácia. Vysoké teploty v mestách negatívne pôsobia na naše zdravie, ale aj na spotrebu energie, či produkciu CO2.
