„Vyrobené v Európe“ či „s Európou“? Spor o podporu domáceho priemyslu rozdeľuje EÚ

Členské štáty Európskej únie sa zhodujú na potrebe posilniť priemysel, no nevedia sa dohodnúť, ako prísne nastaviť pravidlá preferujúce európsku výrobu.
Priemysel a poľnohospodárstvo bez ľudí. Žena v ochranných okuliaroch a modrom pracovnom plášti montuje elektronické zariadenie vo výrobnej hale
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Európa sa zhoduje v tom, že Európska únia musí podporiť svoj priemysel, no členské štáty sa rozchádzajú v tom, do akej miery presadzovať princíp „nakupujte európske“. Európska komisia má budúci týždeň predstaviť návrh nových pravidiel, podľa ktorých budú firmy v strategických odvetviach musieť vyrábať v Európe, ak chcú získať verejné financovanie.

Diskusia sa sústreďuje na to, ako definovať „európsku preferenciu“. Francúzsko presadzuje prístup „Made in Europe“, zatiaľ čo Nemecko a ďalšie krajiny hovoria o flexibilnejšom „Made with Europe“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že cieľom je „ochrana nášho priemyslu“ bez protekcionizmu, najmä v strategických sektoroch ako čisté technológie, chemický priemysel, oceliarstvo, automobilový priemysel či obrana. „Inak budú Európania odsunutí bokom,“ varoval.

Čína mení pravidlá hry

Naopak, švédsky premiér Ulf Kristersson uviedol, že Európa by mala súťažiť kvalitou a inováciami, nie ochranou trhu. „Nechceme chrániť podniky, ktoré v zásade nie sú konkurencieschopné,“ povedal pre Financial Times.

Podľa nemeckého ministra financií Larsa Klingbeila je Európa za otvorené trhy, no musí sa brániť, ak iní – najmä Čína – menia pravidlá hry prostredníctvom nadmerných kapacít a štátnych dotácií.

Zástancovia prísneho výkladu chcú, aby označenie „Made in Europe“ platilo len pre výrobky z komponentov vyrobených v Európskom hospodárskom priestore, teda v 27 členských štátoch EÚ a na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Kritici varujú, že takáto definícia by narušila dodávateľské reťazce a bola by ťažko realizovateľná.

Obmedzený počet kritických komponentov

Japonská automobilka Honda upozornila, že aj vozidlo montované v Európe obsahuje stovky špecializovaných komponentov z celého sveta a mnohé z nich nie je možné vyrábať v Európe v dostatočnom rozsahu za konkurencieschopné ceny.

Návrh, ktorý má byť predstavený 25. februára, sa má týkať len obmedzeného počtu kritických komponentov, strategických sektorov a situácií, keď ide o verejné financovanie. Očakáva sa, že zasiahne najmä automobilový sektor a odvetvia zohrávajúce kľúčovú úlohu pri zelenej transformácii, ako sú solárne panely, veterné turbíny či batérie.

Niektoré krajiny mimo EÚ, vrátane Spojeného kráľovstva a Turecka, už podľa diplomatických zdrojov vyjadrili obavy z možného vylúčenia zo systému. Členské štáty sa zároveň obávajú odvetných opatrení obchodných partnerov v čase, keď sa Európa snaží posilniť svoj export.

Viac k osobe: Emmanuel MacronLars KlingbeilUlf Kristersson
Firmy a inštitúcie: EK Európska komisiaEU Európska úniaHonda