Slovenský zahraničný obchod uzatvára rok v lepšej kondícii, než sa očakávalo, no jeho stabilita zostáva krehká a silne závislá od diania v európskom priemysle. Októbrové čísla podľa dát Štatistického úradu priniesli najvyšší mesačný prebytok za posledných šestnásť mesiacov, pričom vývoz po roku opäť presiahol hranicu desať miliárd eur. Analytik 365.bankTomáš Boháček hodnotí situáciu s opatrným optimizmom.
Prebytok stojí najmä na lacnejšom dovoze
„Kombinácia stabilizovanej priemyselnej výroby a poklesu cien energetických vstupov vytvára podmienky pre svižnejšiu obnovu.“ Uviedol. Prebytok obchodnej bilancie na úrovni 560 miliónov eur bol medziročne vyšší o viac než 240 miliónov, čo pomohlo vytlačiť kumulatívny prebytok za desať mesiacov na 2,3 miliardy eur.
Napriek tomu nejde o organický exportný boom, ale skôr o efekt nižších dovozných cien. Dovoz klesol o takmer tri percentá medziročne a najviac sa o to zaslúžili priemyselné výrobky a nižšie ceny energií. Boháček upozorňuje, že kľúčová vývozná trieda, stroje a prepravné zariadenia, vrátane automobilov, síce zostáva pilierom exportu s vyše 61-percentným podielom, no medziročne klesla takmer o štyri percentá. Dôvodom je slabý nemecký dopyt, pomalší odber elektromobilov a všeobecná opatrnosť európskych spotrebiteľov.
Nečakaný októbrový rast priemyselnej produkcie potiahol nemeckú ekonomiku
Podobne situáciu vidí aj analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák. „Slabý zahraničný dopyt je problémom, s ktorým slovenskí výrobcovia bojujú už dlhšie obdobie,“ povedal Horňák. Napriek tomu sa obchod udržal šesť mesiacov v prebytku, pričom októbrový vývoz prekročil 10,4 miliardy eur. Najväčší zásah zaznamenal segment automobilov, ale dynamickejší výkon prišiel z kategórie chemikálií a niektorých priemyselných výrobkov.
Závislosť od EÚ zostáva výrazná
Obaja analytici upozorňujú na pretrvávajúcu závislosť Slovenska od európskeho dopytu. Do krajín EÚ smeruje až 79 percent slovenského exportu, ktorý medziročne rástol o dve percentá, zatiaľ čo vývoz mimo únie klesol o osem percent. Zahraničný obchod mimo EÚ zostáva výrazne v mínuse, čo je dlhodobý problém malej otvorenej ekonomiky. Stabilizačným faktorom zostávajú znižujúce sa náklady na energie, čo spomaľuje dovoz a pomáha držať obchodnú bilanciu v prebytku.
Zahraničný obchod Slovenska sa udržal v prebytku, brzdí ho však slabý dopyt a útlm automobilovej výroby
Súčasťou rizikovej mozaiky sú aj geopolitické tenzie a americké clá, ktoré negatívne ovplyvňujú európskych producentov vrátane slovenských. Horňák pripomína, že Európska únia pokračuje v rokovaniach o ďalších výnimkách pre európskych výrobcov, no z predbežného zoznamu sa Slovenska žiadna produktová skupina zásadnejšie netýka.
K tomu sa pridávajú aj domáce konsolidačné opatrenia, ktoré podľa neho tlačia nahor nákladovú stranu firiem cez nové dane a oslabujú ich konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch.
Nemecký fiškálny balík môže priniesť zlepšenie
Pozitívny impulz môže podľa analytikov prísť z Nemecka, ktorého plánovaný fiškálny balík bude patriť medzi najvýraznejšie v novodobej histórii krajiny. Oživenie tamojšieho priemyslu je pritom kľúčové pre slovenský exportný výkon. Postupne rastúce výdavky Európy na obranu navyše podporujú produkciu v zbrojárskom a technologickom sektore, čo sa už dnes prejavuje v zvyšujúcom sa objeme exportu.
Nálada v priemysle sa prepadla, situácia bude podľa analytika negatívna počas väčšiny leta
Slovenský zahraničný obchod má tak šancu udržať si stabilný, skôr defenzívny prebytok aj v najbližších mesiacoch. Analytici sa však zhodujú, že rýchle zrýchlenie rastu sa čakať nedá. Situácia zostane závislá od vývoja dopytu v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, a od toho, ako sa Európe podarí vyrovnať s vysokou geopolitickou neistotou. Ekonomika tak zostáva v opatrnom režime, hoci posledné výsledky naznačujú, že jej exportná časť vstupuje do záverečnej fázy roka s miernym, no viditeľným zlepšením.
