Slovenské podniky vstupujú do roku 2026 s podstatne vyššou mierou neistoty, než akú si niesli počas predchádzajúcich rokov. Ich finančná kondícia bola v období 2021 až 2024 síce relatívne robustná, a to aj napriek zvýšeným vstupným nákladom či prudkému rastu úrokových sadzieb, no globálne oslabenie dopytu, obchodné turbulencie a silnejúca konkurencia z Ázie začínajú výraznejšie doliehať na ich tržby aj ziskovosť.
Konštatujú to odborníci z Národnej banky Slovenska v správe o finančnej stabilite. Rok 2024 priniesol prvé náznaky slabnutia. Zisk aj tržby podnikov klesli medziročne o 0,7 %, hoci práve vďaka vyšším predajným cenám, stabilnému dopytu a relatívne nízkej zadlženosti zostávali ukazovatele ziskovosti nad priemerom období pred pandémiou.
Pokles výroby v Nemecku
Nárazový rast úrokov síce viac než zdvojnásobil úrokové náklady, no ich podiel na celkových nákladoch bol natoľko nízky, že zisk po zaplatení úrokov sa znížil len približne o desatinu. Aj platobná disciplína zostávala dobrá. Podiel nesplácaných úverov sa pohyboval na historicky nízkych 2,4 %, hoci v segmente malých a stredných podnikov sa začali objavovať prvé známky napätia.
Začiatok roka 2025 bol dokonca priaznivý, keď tržby po dvoch rokoch poklesov opäť rástli, objednávky sa zvyšovali a export si držal pozitívnu dynamiku. Situácia sa však podľa národnej banky zmenila po rozpútaní obchodnej vojny medzi USA a Čínou, ktorá zásadne zvýšila neistotu v medzinárodnom obchode.
Nemecký priemysel varuje pred najhlbšou krízou od vojny, dôsledky môže pocítiť aj slovenská ekonomika
Zvýšené clá na export do USA, najmä v segmentoch automobilového priemyslu a elektrotechniky, zasiahli Európu ako celok, no Slovensko, vzhľadom na jeho silnú exportnú orientáciu, ešte citeľnejšie. Kým v Nemecku klesla v auguste priemyselná výroba o 5,1 %, na Slovensku to bolo 4,9 %, pričom pokles zasiahol viac než polovicu jednotlivých odvetví.
Geopolitické riziká sa zvyšujú
Najtvrdší úder utrpel automobilový sektor, kde augustové tržby padli o 12,1 % a oslabenie vidno už od druhého štvrťroka. Slabšie výsledky zaznamenala aj výroba elektrických zariadení, ktorá klesla o takmer 11 %.
Súvisí to podľa NBS so zvýšenými dovoznými clami, so silnejšou konkurenciou čínskych výrobcov a aj s tým, že Čína časť svojho vývozu po amerických clách presmerovala na európsky trh. Oslabenie sa postupne prelialo aj do hospodárskych výsledkov. V druhom štvrťroku klesol zisk slovenských podnikov o 15 %, zatiaľ čo v prvom štvrťroku ešte rástol.
Otázkou podľa centrálnej banky zostáva, či je augustové zhoršenie jednorazovým výkyvom, alebo predzvesťou trvalejšieho útlmu. Správa NBS upozorňuje, že negatívne trendy pretrvávajú. Globálny dopyt slabne, geopolitické riziká sú vyššie než pred rokom a slovenské firmy zároveň čelia rýchlejšiemu rastu mzdových nákladov než rastu tržieb.
Komerčné nehnuteľnosti
To spôsobuje citeľné zhoršenie ich schopnosti absorbovať nové šoky. Kým v roku 2022 mali len pätinu úverov podniky, ktorých prevádzkový zisk ledva pokryl úrokové náklady, v roku 2025 už tento podiel stúpol na tretinu. Podľa NBS majú tieto firmy trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť zlyhania ako podniky s lepším krytím úrokov.
Výrobné ceny sú podľa analytika tlmič inflácie, nie nový motor zdražovania
Najzraniteľnejším segmentom zostávajú komerčné nehnuteľnosti. Tržby síce rastú, no úrokové náklady sú extrémne vysoké. V roku 2023 a 2024 tvorili až 45 % ich čistých tržieb. Tri štvrtiny úverov v tomto sektore sú navyše poskytnuté firmám so záporným vlastným imaním či so záporným prevádzkovým výsledkom. Nárast nájomného a očakávané znižovanie úrokových sadzieb však poskytujú určitú mieru úľavy.
Agresívne expandovanie
Správa zároveň otvára širšiu diskusiu o konkurencieschopnosti Slovenska. Európa ako celok zaostáva za USA a Čínou v inováciách aj efektivite podnikov. Čína navyše dnes už nesúťaží len v lacných segmentoch, ale agresívne expanduje v technologicky zložitejších odvetviach, od elektromobility až po farmaceutický priemysel.
Slovensko síce dokázalo v niektorých oblastiach svoj podiel na globálnom vývoze udržať či dokonca zvýšiť, no pri viacerých kľúčových kategóriách už stráca. Až 89 % slovenského exportu sa týka tovarov, v ktorých dominuje čínska konkurencia. Hoci priamo financovaných exportérov je menej, NBS upozorňuje, že väčším rizikom môžu byť expozície voči domácim dodávateľom týchto podnikov.
