O tom, že Nemecko je gravitačným centrom našej ekonomiky pochybuje dnes málokto. Nemecko je najväčším odbytiskom nášho proexportného hospodárstva, slovenský najväčší súkromný zamestnávateľ, exportér ale aj celkovo najziskovejšia firma je nemecký Volkswagen, kým jeho subdodávatelia figurujú v top 20 najziskovejších spoločností v republike.
Skrátka o ekonomickej symbióze Nemecka a Slovenska by sa dali písať dizertácie. Naša ekonomika jednoducho do veľkej miery stojí a padá na nemeckej výrobe. Nejeden ekonóm v minulosti vystríhal pred touto dvojsečnou zbraňou a vyzerá to tak, že sme došli do bodu, kedy sa nebude dať ignorovať.
Problémy ekonomiky Nemecka
Nemecko je taktiež neodškriepiteľne dlhodobo chrbtovou kosťou ekonomiky EÚ a to hlavne v ťažkom priemysle. No už v pred-pandemickom období sa jeho ekonomický rast začal spomaľovať, kým v auguste tohto roku sa priemyselná produkcia prepadla až o 9 % oproti roku 2015. Od roku 2017 Nemecko vyrobilo o 50% menej áut a Medzinárodný menový fond znížil prognózy tohtoročnej post-pandemickej rekonvalescencie nemeckej ekonomiky z 3,8 % na 3,1 %.
Podobne ako v prípade Slovenska, tak aj Nemecká ekonomická sila stojí na zahraničnom obchode, keď jej najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny EÚ 27, USA a Čína. Nemecké spoločnosti využívali najmä odbyt do USA a Číny, ktoré spoločne pred pandémiou tvorili okolo 18 % nemeckého zahraničného obchodu. V tomto ohľade Wall Street Journal dokonca odhaduje, že až 80 % nemeckej produkcie smeruje do zahraničia.
Pred pandémiou väčšina ekonómov udávala Nemecko ako príklad otvorenej ekonomiky, ktorá s relatívne malým domácim trhom dokáže tvoriť obrovské zisky a to najmä vďaka kvôli zahraničným odbytiskám.
Dnes tomu je naopak, v dôsledku pandémie sa rozbehla diskusia o lokalizácii výroby, čo prispelo k snahám Číny, ale i USA sústrediť sa na domáce trhy.
Nemecko má problémy aj v priťahovaní priamych zahraničných investícií, keď viaceré zahraničné spoločnosti hlásia zložité byrokratické procesy pri lokalizácii svojej výroby. Príkladom je továreň na výrobu elektromobilov Tesla, tá sa v Nemecku stavia už tretí rok a Tesla hlási problémy pri získavaní povolení nutných na otvorenie závodu. Pre porovnanie výroba Tesly v Šanghaji bola postavená a otvorená za jeden rok.
Zelená transformácia
V neposlednom rade netreba opomenúť zelenú transformáciu, ktorá spôsobuje problémy nemeckému priemyslu. Nemeckí ekonómovia odhadujú, že zelená transformácia pohltí investície vo výške piatich biliónov euro do roku 2045.
Výsledkom má byť kompletná reštrukturalizácia nemeckej výroby, ktorej nosnou silou je automotive. Prechod na elektromobilitu v tomto prípade neznamená len zmenu výrobného procesu, ale tak ako máme možnosť vidieť na príklade Slovenska, tak sa jedná aj o miliardové obraty a tisícky pracovných miest u subdodávateľov.
Zelená transformácia sa však týka aj produkcie energií, ktoré veľkému priemyslu spôsobujú obrovské straty, tak v Nemecku ako i na Slovensku.
Nemecká ekonomika bude stáť pred náročnými skúškami, či už v dôsledku prehnanej byrokracie, vysokej ceny práce, alebo prehnaných cien energií. Tieto atribúty sú výbušnou zmesou pre proexportnú ekonomiku závislú na industriálnej produkcii vo svete, ktorý sa zaoberá otázkou ako čo najefektívnejšie lokalizovať výrobu.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
