Aký je imidž slovenských spoločností v zahraničí, aké najväčšie problémy trápia našich exportérov a či sa podpisom memoranda medzi Radou slovenských exportérov, ministerstvami hospodárstva a zahraničných vecí a Eximbankou odštartovala nová éra podpory slovenských podnikateľov v zahraničí. O tom všetkom hovoril predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek v rozhovore pre agentúru SITA.
V polovici mája bolo podpísané štvorstranné memorandum medzi Radou slovenských exportérov, ministerstvami hospodárstva a zahraničných vecí a Eximbankou. Čo je obsahom tohto dokumentu a čím je špeciálne?
Obsahom dokumentu je zdôraznenie záujmu o vzájomnú spoluprácu a deklarácia spoločného úsilia v oblasti podpory exportu kľúčových štátnych inštitúcií a súkromného sektora reprezentovaného Radou slovenských exportérov. Konkrétnymi bodmi spolupráce sú výmena informácií, vzájomná koordinácia, pravidelné stretnutia či kooperácia v súvislosti s konkrétnymi podujatiami ako je Exportné fórum či medzinárodná konferencia Visegrad 4 Business. Nezanedbateľnou súčasťou je aj oblasť digitalizácie a online nástrojov pre naše firmy, akými sú z môjho pohľadu Databáza slovenských exportérov či informačno-analytický portál www.export.sk.
Rada slovenských exportérov očakáva od zvolených europoslancov podporu pre slovenské podniky a priemysel
Prečo prišlo k dohode na takejto širokej spolupráci až teraz? Nebola na ňu doteraz medzi jednotlivými stranami vôľa?
Zdá sa, že dozrel čas. Faktom však je, že v minulosti vzhľadom aj na politické pomery v tej ktorej vláde, nebola vždy zabezpečená dostatočne efektívna koordinácia medzi ministerstvami zahraničných vecí, hospodárstva a financií v oblasti podpory exportu. Dokonca ani keď ich ovládala jedna politická strana. Dnes, verím, že aj vďaka nášmu nemalému úsiliu, je toto prvý významný krok, ktorý zabezpečí potrebné synergie a spoluprácu. V Rade slovenských exportérov sa o to budeme usilovať.
Môžeme povedať, že sa vďaka tomu na Slovensku rozbieha nová éra podpory rozvoja slovenských firiem v zahraničí?
Dúfajme. Ale samozrejme, to si vyžaduje viac ako len podpis memoranda. Postupne začneme krok za krokom a výsledky sa určite dostavia.
Aké najdôležitejšie úlohy dnes pred jednotlivými aktérmi memoranda stoja?
Zabezpečiť dostatočné, odborné ľudské kapacity ako aj finančné zdroje na potrebné zmeny a podporu slovenských firiem na zahraničných trhoch. Všetky plány a ambície sa ukážu v implementačnej fáze. A efektívna realizácia týchto ambícii nie je možná bez ľudí a peňazí.
Ktoré kroky by z nich mali byť urobené ako prvé?
Najjednoduchšie je zlepšiť komunikáciu, aj medzirezortnú aj s podnikateľskou verejnosťou. V tejto oblasti už máme v Rade slovenských exportérov naštartované riešenia, štátu ich stačí začať využívať.
S akými problémami sa na Radu najčastejšie obracajú vaši členovia, respektíve aké sú všeobecne problémy slovenských exportérov?
Nemajú dostatok správnych a včasných informácií. Podnikatelia nemajú čas dohľadávať si všetky údaje, informácie, ponuky, príležitosti či obmedzenia v globálnom rozmere. Oni potrebujú zadať otázku a dostať na ňu jasnú a včasnú odpoveď. Štát by sa mal v spolupráci s nami usilovať, aby boli tieto informácie o investičných príležitostiach, tendroch, výstavách, biznis misiách, sankciách atď. distribuované relevantným firmám a čo najrýchlejšie a najzrozumiteľnejšie.
Slovensko má pravdepodobne v porovnaní s inými krajinami EÚ ale aj našimi susedmi v tejto oblasti čo doháňať. Z ktorého štátu, prípadne štátov, by sme si mohli brať príklad?
Určite z Českej republiky. Sú nám najbližší, máme veľa spoločného a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že podporu exportu realizujú v Čechách oveľa úspešnejšie a efektívnejšie. V mnohých veciach som sa aj ja osobne inšpiroval riešeniami v Českej republike.
Aký imidž majú vlastne aktuálne vo svete slovenské firmy?
Myslím si, že vo svetovom meradle nám takýto imidž vlastne chýba. Tým nehovorím, že je zlý, skôr absentuje. Spoznateľnosť našej krajiny je dosť nízka, ale to už je širšia otázka brandingu krajiny, oblasti turizmu, športu či služieb. Presvedčili sme sa o tom od zahraničných expertov aj na nedávnej konferencii Competitive Identity, ktorá sa organizovala v Bratislave pod záštitou nového ministerstva cestovného ruchu a športu.
Rada ale aj mnohé firmy v minulosti kritizovali jednostrannú orientáciu našej zahraničnej ekonomickej diplomacie. Nastal v tejto oblasti nejaký posun?
Zatiaľ nie, stále sa podporné aktivity ako biznis delegácie do teritórií či špecializované fóra, výstavy a konferencie rozhodujú na politickej úrovni a až následne sa prizývajú podnikatelia. Preto už dlhé roky stále cestujeme do tých istých krajín a zvyšných 80 percent sveta zostáva ignorovaných. Preferovali by sme, aby práve podnikatelia vedeli zadať dopyt štátu, a ten by sa mal snažiť flexibilne na tento dopyt reagovať.
Samostatnou témou bola aj účasť firiem na zahraničných pracovných cestách najvyšších ústavných činiteľov, ich výber ako aj počet zúčastnených podnikateľov. Aká je aktuálna situácia?
Je potrebné uznať, že táto vláda začala s podnikateľmi opäť do zahraničia cestovať. Túto ambíciu deklaroval aj novozvolený prezident Peter Pellegrini. Preto verím, že sa tento aspekt podpory podnikateľov bude naďalej zlepšovať.
Ako by mala vyzerať ideálna podpora zo strany štátu pre slovenskú firmu, ktorá by chcela rozšíriť svoje podnikanie za naše hranice alebo už v zahraniční pôsobí, ale rada by vstúpila aj na nové trhy?
Veľmi jednoducho, slovenská firma sa ozve so žiadosťou o pomoc či informácie a štát jej túto pomoc v čo najväčšej miere poskytne, vrátane potrebného politického lobingu či financovania. Nestačí len povedať, toto nám zákon neukladá, alebo nie je našou úlohou robiť za vás biznis, či dohľadajte si potrebné informácie v zákonoch a smerniciach na tej a tej webstránke. Je naozaj potrebné opustiť komfortnú zónu, zjednodušiť byrokraciu a kreatívnym spôsobom hľadať riešenia. Keď sa bude viac dariť slovenským firmám, bude sa viac dariť aj Slovensku.
Kedy sa takejto podpory podľa vás slovenské podniky aj reálne dočkajú?
Verím, že sa toho dožijeme.