Únia hydinárov Slovenska sa obáva negatívnych dopadov, ktoré môže so sebou priniesť tlak zahraničných obchodných reťazcov na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Niektoré zahraničné reťazce už v priebehu minulého roka deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať vajcia z klietkových chovov. V ponuke budú mať iba vajcia podstielkové, z voľných výbehov a z biochovov. Únia hydinárov považuje tento tlak za neopodstatnený.
Jeho dôsledkom môže byť likvidácia slovenských chovov nosníc, zníženie sebestačnosti Slovenska v produkcii vajec a v neposlednom rade zvýšenie cien vajec na pulte pre spotrebiteľov. Uviedol to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár v stredu na tlačovej besede po pracovnom stretnutí veľkoproducentov slepačích vajec v Nitre.
Klietkové chovy tvoria viac ako 80 % chovu nosníc na Slovensku. Hydinári tvrdia, že tlak zahraničných obchodných reťazcov nemá žiadne kvalitatívne opodstatnenie, pretože kvalita a zloženie vajec nezávisí od spôsobu chovu nosníc, tú ovplyvňuje iba krmivo. O kvalite života nosníc vypovedajú dva základné údaje – počet znesených vajec a počet uhynutých nosníc, pričom tieto ukazovatele sú pri klietkovom a podstielkovom chove porovnateľné. „Podľa našich dlhodobých prieskumov je drvivá väčšina spotrebiteľov pri nákupe vajec citlivá iba na dve informácie – akciovú cenu a krajinu pôvodu. To je aj jedným z dôvodov, prečo majú slovenské vajcia najvyšší podiel na pultoch obchodných reťazcov zo všetkých potravín,“ povedal Molnár.
Zároveň upozornil na to, že na základe nariadenia Európskej únie boli všetky konvenčné klietkové chovy od roku 2012 nahradené chovom nosníc v obohatených klietkach. Táto požiadavka bola definovaná v predstihu desiatich rokov a aj prerábky farmárom trvali približne takúto dobu. Do zmeny investovali veľa financií. Obohatené klietky majú životnosť 20 rokov. Zmena na podstielkový chov by si vyžiadala ďalšie investície vo výške desiatok miliónov eur, ktoré slovenskí hydinári nemajú, prízvukoval Molnár.
„Mám po siedmich rokoch vyhodiť technológiu, ktorá má 20 rokov existovať?“ uviedol riaditeľ spoločnosti Novogal, a.s. Ladislav Birčák. Slovenské podniky podľa neho svoje chovy postupne prerábajú, no pomalým tempom. „Stará prerábka na obohatené klietky nám trvala 11 rokov a to sme mali štátnu pomoc vo výške 40 % nákladov. Teraz máme nôž na krku, že do roku 2025 to musíme stihnúť, čiže máme podstatne menej času a nemáme žiadnu podporu, preto to považujem za nereálne,“ skonštatoval. Riešením by podľa neho bolo, keby mali na zmenu podstatne viac času. Finančná podpora zo strany štátu by procesy mohla výrazne urýchliť, no táto otázka je zatiaľ otvorená.
Fotografie ochrancov zvierat, na ktorých sú sliepky v klietkových chovoch, označil Birčák za neetické, pretože ich často zobrazujú v štádiu preperenia. Zdôraznil, že chovy sú pod neustálym drobnohľadom kontrolných orgánov.
Sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec sa dlhodobo pohybuje na úrovni 90 % až 100 %. V roku 2018 Slovensko vyprodukovalo 1,08 miliardy konzumných vajec a sebestačnosť bola na úrovni 90,6 %. Podiel slovenských vajec na pultoch reťazcov je však výrazne nižší. Z prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na prelome rokov 2018 a 2019 vyplynulo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je 74 % slovenských vajec. Najvyšší podiel slovenských vajec mali reťazce BILLA (93 %), COOP Jednota (91 %), najnižší podiel mal Lidl (14 %).