Sú slovenské potraviny kvalitné? Naozaj nás kŕmia supermarkety odpadom? A čo nakupujú slovenskí zákazníci? O domácich potravinároch sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom slovenského Metra. Karoly Szalai vedie spoločnosť od októbra 2019.
Ako vidíte celkovú situáciu v maloobchode na Slovensku?
Myslím, že je na vysokej úrovni. Ak si vezmeme rôzne segmenty zákazníckych skupín, vieme pokryť ich dopyt na základe ich požiadaviek. Ale vidím aj kvalitatívne zmeny. Zákazníci vyžadujú vyššiu kvalitu. Taktiež vidím rozdiely medzi reťazcami a organizovaným maloobchodom. Sú to nezávislí predajcovia, ktorí nastupujú na celosvetový trend. Teda zoskupujú sa do reťazcov. Taktiež vidím aj zvýšený dopyt po biopotravinách, ktorý rastie a vidím, že predajcovia tento trend sledujú a robia to veľmi dobre.
Je to v súčasnosti tak, že zákazníci preferujú vyššiu kvalitu a nie nižšiu cenu?
Aj ja som príjemne prekvapený tým, ako sa to vyvíja. Celkový produkčný proces sa orientuje viac na exkluzivitu. Bude to tým, že ľudia majú lepšie príjmy ako v minulosti, a tak si môžu dovoliť kúpiť si aj biopotraviny.
Ako sa pozeráte na slovenských dodávateľov potravín? Zlepšuje sa ich schopnosť pokryť požiadavky veľkých predajcov?
Metro malo vždy dobrý vzťah s domácimi dodávateľmi. Až do môjho nástupu spolupracovali slovenské Metro a české Makro veľmi úzko. Dnes robíme všetky manažérske a obchodné rozhodnutia tu na Slovensku. Z toho vyplýva, že máme trochu iný prístup k biznisu a zameriavame sa viac na lokálnych dodávateľov. Heslom tejto dekády je udržateľnosť a s tým súvisí aj fakt, že sa snažíme čo najviac dodávok nájsť blízko. Je s tým spojené aj menej logistiky a menej škôd na životnom prostredí, lebo sa produkty nedovážajú z ďaleka. Navyše, manažovať to takto lokálne je jednoduchšie. Stále hľadáme nových lokálnych dodávateľov a veľmi radi udržiavame spoluprácu s tými existujúcimi.
Máte so slovenskými dodávateľmi nejaký problém? Sú napríklad schopní dodať vami požadované množstvo či kvalitu?
V prvom rade potrebujeme, aby mali čiarové kódy. V tomto smere urobili domáci producenti veľký pokrok. Máme ale tiež vysoké štandardy kvality, najmä čo sa týka našich privátnych značiek. Naši kontrolóri často navštevujú výrobné prevádzky. Robíme to v prvom rade pre bezpečnosť, ktorá je najvyššou prioritou. Dodávame totiž aj veľa tovaru pre HORECA segment (reštaurácie, hotely a catering, pozn. red), takže máme za bezpečnosť zodpovednosť aj tu.
V poslednej dobe je veľkou témou slovenské poľnohospodárstvo. Ľudia sa často sťažujú, že v supermarketoch nenachádzajú dosť domácich potravín a to, čo sa vozí zo zahraničia považujú často za nekvalitné. Je vôbec možné, aby sme mali slovenských potravín dosť aj v supermarketoch?
Záleží na druhu produktu a sezóne. Napríklad, keď je na Slovensku sezóna nejakého ovocia či zeleniny, nakupujeme lokálne. Ale domáci pestovatelia nie sú jednoducho schopní dodávať tento produkt po celý rok, len v sezóne. Sezónne nakupujeme napríklad slovenské rajčiny či melóny. V prípade zemiakov či jabĺk však narážame aj na kvalitatívne nedostatky. Ale opakujem: Ak je to možné, vždy nakupujeme lokálne. Ak to ale možné nie je, musíme tovar doviezť. Globálne otepľovanie síce postupuje, ale ešte dlho nebudeme schopní vypestovať napríklad banány. Dúfam, že sa to ani nikdy nebude dať.
Ďalšou vecou je, že dodávame produkty pre kuchárov do reštaurácií a tí majú často špeciálne požiadavky, zháňajú špecifické tovary. Napríklad fialový karfiol, čierne zemiaky a zelenú mrkvu. Tieto veci obvykle dovážame zo zahraničia. Pre väčšinového zákazníka však nakupujeme vždy lokálne, ak sa to dá.
Keď prídu nakupovať majitelia reštaurácií či kuchári, zaujímajú sa o pôvod surovín?
Isteže, všetci sa zaujímajú, odkiaľ surovina pochádza. My to uvádzame priamo na cenovke. V prípade ovocia a zeleniny je to však skôr o pridanej hodnote, ako o pôvode. Predávame napríklad nakrájané a umyté zemiaky. V kuchyniach je totiž čoraz väčší problém nájsť pár rúk, ktoré by očistili zemiaky. Predávame takto cibuľu, cviklu, či napríklad cesnak. Očistené a niekedy aj predvarené. Kuchár tak môže rovno pracovať so surovinou.
To je naozaj zaujímavé. Zvyšuje sa záujem o takéto produkty?
Určite. Je totiž dosť drahé zaplatiť človeka, ktorý len umýva zeleninu a čistí zemiaky.
Sú nejaké produkty, ktoré by ste radi kupovali na Slovensku, ale momentálne sa to nedá?
V podstate všetko, čo sa tu dá vypestovať a vyrobiť, máme a teším sa z toho. Záleží však na sezóne a na dopyte zo strany zákazníkov. Napríklad na jar majú ľudia hlad po čerstvých jahodách. Niektoré susedné krajiny, napríklad Maďarsko či Srbsko, majú jahody skôr ako Slovensko. Tam už sezóna začala a ľudia už jahody chcú, tak ich dovezieme z južnejších častí Európy. Ale keď začne sezóna tu, obraciame sa na domácich dodávateľov.
Veľkou výzvou je aj množstvo, ktoré veľké reťazce požadujú. Tieto požiadavky často domáci dodávatelia nespĺňajú. Jednoducho nemajú dosť tovaru pre úplne všetkých. Tak môže vzniknúť dojem, že supermarkety všetko len dovážajú. Lokálne produkty sa do veľkých reťazcov nedostanú často len preto, lebo nemajú požadované množstvo..
Čiže keď je problémom množstvo, kde by sa to dalo zlepšiť?
Myslím si, že v posledných rokoch sa to naozaj veľmi zlepšilo. Momentálne nevidím nejaký veľký problém s domácimi dodávateľmi. A kvalita ide tiež výrazne hore. Je to aj tým, že sme v EÚ a aj v zahraničí zháňajú dodávateľov.
Je podľa vás kvalita potravín na Slovensku dobrá?
Osobne si myslím, že tovar, ktorý sa tu predáva, je dobrej kvality.
Prečo si teda ľudia myslia, že nás reťazce kŕmia odpadom?
Lebo často zabúdame, v akej skvelej časti sveta žijeme. A druhá vec je, že ľudia často ani nerozoznajú, keď majú pred sebou kvalitný produkt.
Učíte ich to?
Áno, ale nie je to jednoduché. Ale ako som už spomenul, trend zvyšovania kvality tu určite je a je pozitívny. Všimol som si to od prvej chvíle na Slovensku. Naši zákazníci z HORECA segmentu navštevujú kurzy varenia so surovinami, ktoré pre nich pripravujeme. Cítime totiž zodpovednosť aj za kvalitu gastronómie.
Aké trendy vidíte v nákupnom správaní zákazníkov?
Ako som už povedal, veľkým trendom sú biopotraviny. Dokonca aj na malých dedinách, v predajniach s našou značkou Môj Obchod. Nie je to také veľké ako v mestách, ale pracujeme napríklad na regáloch s biopotravinami, ktoré si predajca na dedine môže dať do blízkosti kasy. Biopotraviny sú na Slovensku naozaj veľkým trendom.
Ďalším veľkým trendom je ekológia. Ako veľký predajca určite vidíte aj tento trend.
No samozrejme. A robíme preto dramatické zmeny. Podľa mňa zásobujeme HORECA segment veľmi dobre, pokiaľ ide o jednorazové riady. V súčasnosti sme všetky plastové jednorazové výrobky nahradili kompostovateľnými alternatívami. Pracujeme aj s kuchármi, aby sme eliminovali potravinový odpad. Myslím si však, že táto zmena musí vzísť od každého z nás. Otvorte si doma chladničku a hneď uvidíte, čo ešte zjete a čo pôjde do koša. Plytvanie potravinami je v prvom rade osobná zodpovednosť.
Keď sme pri tom, ďalšou veľkou témou je udržateľnosť. Ide to vôbec dokopy, veľká korporácia a udržateľnosť?
Naša spoločnosť sa dokonca považuje za priekopníka udržateľnosti. Udržateľnosť je obrovská téma. Je to spotreba energie, ekologická stopa a omnoho viac. V sektore maloobchodu máme dokonca najlepší index udržateľnosti. A urobíme všetko pre to, aby sme si ho udržali. S veľkou spoločnosťou prichádza aj veľká zodpovednosť. Berieme ju na seba dnes aj v budúcnosti.