Globálny potravinový systém je najväčšou hnacou silou, ktorá stojí za deštrukciou prírody.
Podľa najnovšej vedeckej analýzy je kľúčovým faktorom, ktorý dokáže zvrátiť tento trend, prechod na rastlinnú potravu.
Štúdiu podporil Program Spojených národov pre životné prostredie (UNEP).
Cena potravín
Poľnohospodárstvo je najväčšou hrozbou pre 86 percent z 28-tisíc druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Bez okamžitého zásahu bude strata biodiverzity pokračovať a zrýchľovať sa. V ohrození je tak schopnosť sveta „udržať ľudstvo“.
Koreňom problému sú lacné potraviny. Nízke ceny vedú k väčšiemu dopytu a odpadom. Väčšia konkurencia zas k ďalšiemu znižovaniu cien, rozsiahlemu ničeniu pôdy a používaniu škodlivých hnojív a pesticídov.
EÚ vo veľkom obchoduje so živými zvieratami, aktivisti bijú na poplach. Slovensko chce pomôcť
Profesor Tim Benton z think tanku Chatham House vyhlásil, že politici stále tvrdia, že ich snahou je, aby boli potraviny lacnejšie.
Nehľadia však na to, aké je to toxické pre planétu a ľudské zdravie. „Musíme prestať s argumentom, že je potrebné dotovať potravinový systém v mene chudobných. Na miesto toho by sme ich mali vyviesť z chudoby,“ dodal.
Tri riešenia
Správa sa zamerala na tri riešenia. Jedným z nich je spomínaný prechod na rastlinnú potravu, keďže dobytok, ovce a iné hospodárske zvieratá majú najväčší dopad na životné prostredie.
Viac ako 80 percent globálnej poľnohospodárskej pôdy sa využíva na chov zvierat. Zvrátenie narastajúceho trendu v konzumácii mäsa odstráni tlak na prispôsobovanie novej pôdy a ďalšie ničenie prirodzeného prostredia.
Štát nemá záujem o poľnohospodárstvo ani kvalitné potraviny, zeleninári by však chceli rásť
To súvisí aj s druhým riešením – obnovou prirodzeného ekosystému a zvýšením biodiverzity.
Dostupnosť pôdy takisto podčiarkuje tretie riešenie. Menej intenzívne a škodlivé farmárčenie, ktoré akceptuje nižšie výnosy.
Potravinový systém a klíma
Úprava svetového potravinového systému by prispela aj v boji s klimatickou krízou. Potravinový systém je zodpovedný za približne 30 percent všetkých emisií skleníkových plynov. Viac ako polovica súvisí so zvieratami.
Zmeny v produkcii potravín súvisia aj so zdravotnými problémami troch miliárd ľudí, ktorí majú buď príliš málo jedla alebo na druhej strane trpia nadváhou a obezitou. Zdravotný sektor stoja bilióny dolárov ročne.
Pestovanie rastlín v tvrdej pôde môže byť jednoduchšie. Výskum ukázal, prečo korene nechcú rásť
Benton upozornil, že čoraz viac akceptujeme dopad potravinového systému na klímu a zdravie a biodiverzite nevenujeme dostatočnú pozornosť.
Na situáciu upozorňuje aj riaditeľka divízie ekosystémov UNEP Susan Gardner. Podľa nej je súčasný potravinový systém „dvojsečná zbraň“.
Poskytuje síce lacné jedlo, no neuvedomuje si skrytú cenu za naše zdravie a vplyv na prírodu. „Reforma spôsobu, akým vyrábame a konzumujeme potraviny, je naliehavou prioritou,“ povedala.
Strata prirodzenej biodiverzity
Renomovaná ochranárka Jane Goodall vyhlásila, že intenzívny chov miliárd zvierat vážne poškodzuje životné prostredie a nehumánne zaobchádzanie so zvieratami predstavuje riziko vzniku nových chorôb a pandémií u ľudí.
Profesor a ekonóm Partha Dasgupta vo svojej rozsiahlej štúdii zhodnotil, že svet čelí obrovskému riziku, keďže krajiny nemyslia na dopad rýchleho úpadku biodiverzity.
WWF: Populácie rýb, vtákov či obojživelníkov poklesli na svete od roku 1970 o dve tretiny
Chatham House v správe tvrdí, že svet už prišiel o polovicu svojho prirodzeného ekosystému. Priemerná veľkosť populácie voľne žijúcich zvierat od roku 1970 klesla o 68 percent.
Poľnohospodárske zvieratá, najmä kravy a ošípané, predstavujú 60 percent celkovej hmotnosti cicavcov, pričom ľudia len 36 percent.
Ako žiť zdravšie
Analýza ako príklad uviedla, že v USA by sa pri prechode od hovädzieho mäsa k fazuliam uvoľnilo 42 percent obrábanej pôdy na iné účely, ako ekologickejšie poľnohospodárstvo alebo návrat pôdy do prirodzeného stavu.
Klimatická zmena je horšia, než sa zdá. Úrodu pripraví o živiny, ľudstvo bude hladovať
Ďalší príklad hovorí, že ak by sa všetky pasienky na svete, ktoré boli kedysi lesmi, vrátili do pôvodného stavu, uskladnilo by sa v nich 72 miliárd ton uhlíka. To je ekvivalent siedmich rokov globálnych emisií z fosílnych palív.
Benton upozornil, že správa nenúti ľudí stať sa vegetariánmi, no tvrdí, že by sa mali zdravšie stravovať a tým pádom jesť oveľa menej mäsa.
Ideálny čas na zmeny
Odborníci vidia tento rok ako jedinečnú príležitosť na zásadné zmeny vo svetovom potravinovom systéme.
Benton dáva do pozornosti najmä samit OSN o biodiverzite a klíme, prvý svetový samit OSN o potravinových systémoch a medzinárodný samit Nutrition for Growth (N4G).
Philip Lymbery z organizácie Compassion in World Farming dodal, že od zmien závisí prežitie ľudstva.
V dôsledku globálneho otepľovania dochádza každoročne k väčšiemu počtu katastrof
„Zmeny v poľnohospodárstve musia byť ohľaduplné k prírode a regeneračné. Musíme konzumovať viac potravín na rastlinnej báze, ktoré sú zdravšie a udržateľnejšie. Bez ukončenia továrenského poľnohospodárstva hrozí, že prichádzame o budúcnosť,“ povedal.