S nekalými obchodnými praktikami sa stretávajú nielen slovenskí dodávatelia potravín, ale aj poľnohospodári a potravinári v celej Európskej únii.
Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu bol vo štvrtok schválený mandát na začatie rokovaní k návrhu smernice o nekalých obchodných praktikách. V praxi to znamená, že Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu môže začať formálne politické rokovania na dosiahnutie politickej dohody. Cieľom je dospieť k dohode ešte do konca roka 2018. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
„S nekalými obchodnými praktikami sa stretávajú nielen slovenskí dodávatelia potravín, ale aj poľnohospodári a potravinári v celej Európskej únii. Ako súčasť komplexnej problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci bola táto téma jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Dnešné hlasovanie v Európskom parlamente znamená podporu naprieč celou Európskou úniou,“ uviedla vo štvrtok podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.
Zneužívanie ekonomickej sily
„Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, väčšinou na úkor dodávateľa. Prejavujú sa najmä formou peňažných alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Sú to napríklad rôzne skryté zľavy, neskoré úhrady faktúr, poplatky za marketing, jednostranne nevyvážené zmluvné vzťahy alebo platby za zaradenie do registra dodávateľov,“ vysvetlila Matečná.
Väčšina členských štátov EÚ existenciu a uplatňovanie nekalých obchodných praktík v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca. K potrebe riešiť problematiku nekalých obchodných praktík prijatím opatrení na celoeurópskej úrovni sa prihlásili všetky členské štáty EÚ.
Podľa ministerky Gabriely Matečnej zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, keďže dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov. Tlak na znižovanie nákupných cien zase výrobcov tlačí k znižovaniu kvality potravín, pretože za nízku cenu nedokážu zabezpečiť kvalitné suroviny.
Väčšina členských krajín EÚ vrátane Slovenska problém nekalých obchodných praktík rieši na národnej úrovni, ale práve z iniciatívy Slovenska vznikla potreba prijatia celoeurópskej smernice, ktorá je v súčasnosti v pokročilom štádiu prípravy.