Daň z pridanej hodnoty (DPH) sa od budúceho roka zvýši na 23 percent, ale pri potravinách bude 19-percentná a na základné potraviny sa zníži na päť percent. Je to súčasť balíčka na konsolidáciu verejných financií. Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v rozhovore pre agentúru SITA a portál SITA Potravinárstvo priblížil, či sa zníženie DPH prejaví aj na cenovkách v obchodoch a načrtol svoj pohľad na vládne ozdravné opatrenia.
Zoznam základných potravín so zníženou DPH sa bude ešte meniť, daň na knihy môže byť podľa Takáča aj nula percent
Je reálne, že po zavedení zníženej DPH na potraviny klesnú ich ceny?
Nemôžeme objektívne ignorovať fakt, že obchodníci budú mať vyššie daňové náklady. A neexistuje zákon, ktorý by zakazoval daňové náklady prenášať do cien.
Avšak pri poklese DPH na potraviny, je potrebné vnímať, že súčasne vzrastú iné náklady. To sa proste nedá poprieť. A bolo by prekvapujúce, keby tie ceny skutočne klesli. Tým, že máme silnú konkurenciu obchodníkov (potvrdil to Protimonopolný úrad) nevzniká obava, žeby si obchodníci stiahli tú DPH pre seba.
A bol by som rád, aby to štát rešpektoval a nechcel silou mocou vymáhať prenos DPH, pretože z dlhodobého hľadiska by to bolo horšie pre spotrebiteľa. Menej pobočiek, menej zamestnancov, nekvalitnejšie služby.
Domácnosti budú napriek zníženiu DPH na základné potraviny platiť viac, upozorňujú odborníci
Čo by ste navrhovali, resp. čo by bolo najideálnejšie riešenie, aby sa aj reálne znížili ceny potravín?
Jediný spôsob ako znížiť cenu potravín, je zvýšiť mzdy. Ako, my nemáme nástroj na znižovanie cien potravín, pretože sme závislí na dovoze veľkého množstva potravín.
Za druhé je tu Európska poľnohospodárska politika, ktorá deformuje trh. Viete, niekto by mohol povedať dajme väčšiu podporu pôdohospodárom, aby mohli viacej produkovať. Ale oni budú predávať do zahraničia za vyššie ceny. Proste nemajú dôvod predávať za nižšie ceny na Slovensku.
Keď si pôjdete kúpiť potraviny do Švajčiarska alebo Švédska, tam potraviny nie sú lacné. Ono celé je to skôr o tej dostupnosti a z akého platu si ich človek kupuje. Konsolidačný balíček, ktorý predstavila vláda SR je nástroj ako spomaľovať rast slovenských platov a my si tu to robíme 15 rokov v kuse. Preto nás aj Rumunsko a Bulharsko už dobieha.
Viete, čaká nás nárast DPH na 23%, čiže pohonné hmoty, mýto, distribúcia, nová daň z finančných transakcií, nárast dane z príjmu právnických osôb. Ak si vezmeme, že po započítaní novej dane z transakcií bude daň právnických osôb niekde cez 25 %, veď je to proti logike.
Maďarsko ako jediná krajina s transakčnou daňou má daň z príjmu na úrovni 9 %. Oproti okolitým krajinám to bude najvyššia daň. Kto tu bude chcieť podnikať?
Slováci sú pritom citliví na ceny potravín…
Ceny potravín sú síce vyššie, ale tie ceny nás trápia pre nízku výšku nášho platu. A kto má najvyššie odvodové zaťaženie široko-ďaleko, alebo odvody zamestnávateľa? Máme to my. My si platíme 13. dôchody. To nemá ani Česko ani Poľsko.
Prečo sa nevrátili aspoň na pôvodný model? Pomer nášho dôchodku k priemernej mzde je vyšší ako je pomer dôchodku k priemernej mzde v ČR. My sa hráme na vysoký sociálny štandard a to znižuje hospodársky rast. Pretože tie pracovné miesta sa nevytvárajú tu, ale skôr v zahraničí.
Je opatrenie v rámci znižovania cien potravín súčasnou vládou šťastné riešenie?
Je to nešťastné, ja sa obávam, že tu budú znova dôchodcovské hliadky, ktoré budú chodiť kontrolovať. Kontrola a cenníky slovenských potravín je proste taký prístup z 19. storočia.
