BRATISLAVA 24. novembra (WN/PR) – Napriek špekuláciám nad vyjadrením vrchného veliteľa spojeneckých vojsk NATO v Európe admirála Jamesa Stavridisa, z 3. októbra 2009 v „The Times“, o možnom spore medzi Alianciou a Ruskom o prírodné zdroje v Arktíde je veľmi nepravdepodobné, že dôjde k vojenskému stretu medzi krajinami, ktoré majú svoje záujmy na Severnom póle. Jednohlasne o tom ubezpečili účastníci konferencie venovanej Severnému pólu v Bratislave.
Arktída v súčasnosti vstupuje do zahranično-politickej agendy mnohých krajín oveľa výraznejším spôsobom než na aký sme boli zvyknutí doteraz. Okrem štátov združených v Arktickej rade má svoje záujmy v regióne aj Európska únia, Japonsko a NATO. Osem členov Arktickej rady horúčkovito diskutuje o budúcnosti tohto teritória, pretože Severný pól je najrýchlejšie sa meniacim regiónom sveta v dôsledku klimatických zmien. Ako uviedol James Snyder z Divízie verejnej diplomacie NATO, Aliancia si je vedomá klimatickej zmeny a svoje angažovanie v regióne odôvodňuje práve novými skutočnosťami vyplývajúcimi z rýchleho roztápania ľadovcov s možnými dôsledkami pre energetickú bezpečnosť sveta. V prípade potvrdenia predpokladu o doteraz neprístupných ložiskách ropy v hodnote viac ako 60 mld. EUR dôjde k prehodnoteniu energetickej politiky „arktických štátov“. Práve zdroje fosílnych palív ležiace pod miliónmi kilometrov štvorcových ľadu v Arktíde ostávajú vidinou veľkého bohatstva pre krajiny akými sú Kanada, Spojené štáty, Nórsko, Dánsko, Rusko a ďalšie.
Severný pól však nie je len oblasťou bohatou na prírodné zdroje. Je potrebné uvedomiť si environmentálne dôsledky roztápajúceho sa ľadu. Nebezpečie prameniace z topiaceho sa ľadu v Arktíde spočíva v dramatickej zmene podmienok pre miestnu faunu a flóru ako aj v ohrození tradičného životného cyklu pôvodných obyvateľov severu.
Z úst hostí bola viacnásobne podčiarknutá myšlienka trvalého využívania Arktídy pre mierové, ekonomické a environmentálne účely. Miestom určeným na diskusiu a riešenie sporných otázok ohľadom Severného pólu bola označená práve Arktická rada, ktorá je svojim zložením a cieľmi unikátnou medzinárodnou organizáciou. Podľa vyjadrenia pána Lyna Debevoisea z Politicko-ekonomickej sekcie Veľvyslanectva USA v SR, flexibilita a schopnosť rýchlej reakcie rady sú tými zárukami, ktoré aj v budúcnosti budú garantovať mierové využívanie Arktídy.
Predstavitelia Ruska a Kanady sa zhodli v otázke priorít pre svoje „severné teritóriá“, medzi ktoré zaradili ochranu životného prostredia, hospodársko-sociálny rozvoj pôvodných skupín obyvateľstva ako aj otázku suverenity. Georges Lemieux Chargé d’ Affaires Veľvyslanectva Kanady na Slovensku vyzdvihol predpoklad celoročného otvorenia tzv. „Severozápadnej cesty“, ktorej permanentné využívanie bude mať zásadný vplyv na obchodné vzťahy, navigáciu plavidiel a civilnú obranu.
Severný pól nie je len bezpečnostnou výzvou budúcnosti, predstavuje predovšetkým zdroj ekonomického bohatstva. Už dnes pochádza 20 % HDP Ruska z Arktídy. Podľa slov Alexandra Karaseva z Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku, je isté, že toto číslo bude ďalej narastať, nakoľko Arktída predstavuje perspektívnu oblasť výskumu a ekonomického rastu. Je teda v záujme všetkých „arktických“ štátov, aby sa udržala stabilita a mier v
Cyklus konferencií NST III bol organizovaný za podpory Sekcie verejnej diplomacie NATO a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Informácie poskytla Lucia Weinbergerová z Euroatlantického centra.