Tretím rokom pokračuje záchrana vojenského bunkra pod Cyklomostom slobody v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Koncom minulého a začiatkom tohoto roka odstránili z bunkra grafity, staré nátery a špinu takzvaným opieskovaním. Bunker vyzerá ako nedávno natretý.
Pod patronát si ho zobrala partia nadšencov z občianskeho združenia V LEPŠÍCH ČASOCH. Objekt získala mimovládka v roku 2016 v dražbe Ministerstva obrany SR. „Bunker je na veľmi zaujímavom a turisticky atraktívnom mieste. Pôsobil tu ako nechcené dieťa doby, pritom nesie v sebe hlboké dejinné posolstvo“, hovorí Peter Húska z občianskeho združenia. „Spájať sa s ním bude vždy boj za slobodu“, dodáva Peter Húska. Pravidelne sa na tomto mieste uskutočňujú spomienkové oslavy 17. NOVEMBRA 1989. S finančnou podporu Bratislavského samosprávneho kraja sa objekt bunkra a verejného priestoru pred ním darí rok čo rok zveľaďovať.

Vojenský bunker LII/45/A-180 bol súčasťou Československého pohraničného opevnenenia známeho aj ako „Benešova línia“. Išlo o sústavu pevností a železobetónových opevnení pozdĺž československých hraníc. Dôvodom vybudovania opevnenia bolo narastajúce ohrozenie Československej republiky zo strany Nemecka, najmä potom ako sa v roku 1933 dostali k moci nacisti. Opevňovacie práce riadilo Ředitelství opevňovacích prác (ŘOP – z toho vzniklo obľúbené pomenovanie „řopík“). Celkové náklady na vybudovanie opevnenia sa odhadovali na takmer 11 miliárd Kčs. Výstavba obrannej línie bola rozdelená na 4 etapy a dokončená mala byť roku 1951. Opevnenie sa skladalo z objektov ľahkého opevnenia vzor 36 a vzor („řopík“), objektov ťažkého opevnenia a delostreleckých tvrdzí. Medzi jednotlivými ťažkými objektmi sa nachádzal systém protipechotných a protitankových prekážok. Do vypuknutia II.sv. vojny sa na území Československa podarilo vybudovať 9 632 objektov ľahkého opevnenia. Pohraničné opevnenie bolo vybudované len z jednej tretiny. Po prijatí podmienok Mníchovskej dohody bola väčšina postavených objektov odstúpená v prospech Nemecka. Systém opevnení tak z obranného hľadiska stratil svoj význam a nebol nikdy použitý na účely, pre ktoré bol postavený.

Bunker bude slúžiť ako zázemie pre vzdelávacie aktivity.

Informačný servis